Denník N

Päť najsmrteľnejších infekcií sa pre pandémiu koronavírusu môže vymknúť spod kontroly

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Odborníci varujú, že zdravotné strediská sú vyťažené bojom s pandémiou nového koronavírusu. To môže výrazne znížiť počet ľudí otestovaných a liečených na tuberkulózu, HIV či hepatitídu.

Od veľkých epidémií moru a cholery, ktoré kosili celé dediny a mestá, už uplynuli desiatky a stovky rokov, no ľudstvo ešte stále nevyhralo nad smrtiacimi infekciami. Nový koronavírus je len jednou z nich.

Odkedy sa objavil, stal sa už príčinou vyše 800-tisíc úmrtí ľudí po celom svete. Zaradil sa tak medzi najnebezpečnejšie infekcie súčasnosti. Jeho nebezpečenstvo však nespočíva len v schopnosti šíriť sa a zabíjať, ale aj v tom, že na seba viaže kapacity lekárov a nemocníc, ktoré potom chýbajú inde.

Spolu s expertmi sme vybrali päť infekcií, ktoré aj v modernom svete každý rok zabíjajú státisíce ľudí a ktorých bilancia sa vinou rozšírenia koronavírusu môže ešte viac zhoršovať.

1. Tuberkulóza

Tuberkulóza – ľudovo tubera či suchoty – patrila do polovice 20. storočia k bežnej súčasti života na našom území. Motív krvou postriekanej vreckovky ako predzvesti smutnej, osamelej a zromantizovanej smrti sa často vyskytuje v literatúre i vo filmoch.

Na samotnej chorobe – ktorá vo svete momentálne predstavuje najčastejšiu smrtiacu infekciu – ani na vykašliavaní krvi s poškodeným pľúcnym tkanivom však nič romantické nie je. Liečba tuberkulózy je dlhá, komplikovaná a v rozvojových krajinách často nedostupná.

Vakcinácia proti TBC stále neposkytuje dostatočnú ochranu a Kochov bacil, ktorý tuberkulózu spôsobuje, si úspešne hľadá stále nové spôsoby prežitia.

Kochov bacil, ktorý spôsobuje tuberkulózu vo vykašľanom hliene. Zdroj – Centers for Disease Control and Prevention’s PHIL/public domain

Nakazená štvrtina sveta

„Zákernosť tejto choroby je v tom, že okrem aktívnej má aj pasívnu formu, ktorá sa môže u infikovaných reaktivovať. Podľa odhadov spred pár rokov je pasívne nakazená približne štvrtina ľudskej populácie. Vo svete je teda obrovský rezervoár týchto patogénov,“ hovorí Katarína Mikušová, vedúca Katedry biochémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vedkyňa sa venuje výskumu Kochovho bacila.

O tom, že má v pľúcach „spiacu“ baktériu, nemusí človek vôbec vedieť. TBC u neho dokonca nemusí nikdy prepuknúť. „Na to, či sa bacil prebudí, vplýva

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Príroda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie