Keď niekto vypadne z raftu, ide o život

Rafter Oliver Turek (19) študuje na obchodnej akadémii na Dudovej ulici v Bratislave. Raftovaním sa podľa neho na Slovensku uživiť nedá, náklady na preteky a tréningy sa snaží platiť sám z brigád. S tímom Slovak Junior Rafters sa mu už podarilo získať viaceré významné medzinárodne ocenenia. Na rieke Firtina v Turecku získali v júnových pretekoch Európskeho pohára zlato a bronz v slalome. V máji sa im podarilo na majstrovstvách Európy v Bosne a Hercegovine získať zlato, porazili 50 ďalších tímov. Vlani skončili s dvomi bronzovými, jednou striebornou a dvomi zlatými medailami z medzinárodných súťaží.

V čom je raftovanie adrenalínový šport?

Pri splavoch riek väčšinou nevidíte dopredu, čo vás čaká. Určite sú miesta, na ktorých treba zastaviť a rozhliadnuť sa. Keď máte pred sebou 5- či 6-metrový vodopád a neviete, čo je za ním, zastavíte a pozriete sa, aký je tam napríklad dopad. „Hecnúť sa“ a prejsť prekážku je niekedy veľký adrenalín, no najväčší je vtedy, keď niekto vypadne z raftu. Vtedy ide o život.

Ako často sa stáva, že niekto vypadne z člna?

Začiatočníkom sa to stáva pomerne často, nám teraz už veľmi málo. Všetci sú naučení, ako sa majú držať, a museli by sme spraviť veľkú chybu, aby sa to stalo. Skôr sa prevráti celý raft.

Čo má človek spraviť, keď sa ocitne vo vode?

Pretekári sa musia dostať čo najrýchlejšie späť, aby mohli pokračovať. Keď je už niekto ďaleko od raftu, väčšinou po ňom skáču záchranári a snažia sa ho dostať von. Na divokej vode je najideálnejšie cez najväčšie pereje plávať nohami napred, nechať sa unášať prúdom na veste, neskúšať žiadne plavecké štýly. Keď sa človek nechá unášať, voda ho zoberie a vyplaví. Ak by skúšal bojovať, sťahuje ho a robí mu niekedy napriek. Pri pokojnejšej rovnejšej vode si už môže zaplávať k brehu.

Musí rafter vedieť plávať, keď má na sebe aj vestu?

Väčšinou sú plávacie a nie záchranárske. Udržia síce hlavu nad vodou, ale nie celého človeka, keď je pred vlnou, ktorá ho potápa. Niekedy musíte k brehu aj zaplávať. Ak niekto nevie plávať, nemôže sa spoliehať len na vestu. Môže sa navyše stať, že ju niekde rozreže a zostane vo vode.

Aká zranenia pri raftovaní hrozia a ako často sa stávajú?

Pri vodných športoch ako rafting alebo kajaky sú to najčastejšie vykĺbené ramená, občas aj členky – v neopréne nemáte pevnú obuv. V rafte sa držíte za nohy, pri niektorých prejazdoch treba prenášať váhu, niekedy vás oplieska, môže sa tam stať úplne všetko od zlomenín po modriny, na ostrých skalách sa môžete porezať.

Stáva sa často, že čln praskne?

Nám sa to stáva často, nie vždy naším zavinením. Niekedy však robíme kaskadérskejšie kúsky, ktoré iné tímy možno neskúšajú. Napríklad nabúrame do opevneného železa a raft roztrhneme. Kazí sa aj pri pretlakovaní alebo na slnku. Jednoduchšie opravy si vieme spraviť sami, ale ak je to niečo zložitejšie, musíme ho poslať do výrobného strediska.

Čo do raftu nepatrí?

Pri pretekoch sa berie len výbava, ale keď ide niekto na splav, nič ho neobmedzuje. Ľudia si berú skoro všetko, elektroniku môžu schovať do suchých vakov, kde sa nepoškodí.

Je vhodné zobrať aj psov?

Na splavoch sa to niekedy robí. Je to celkom fajn, niektorí ľudia z toho robia rodinné výlety, pes je vo vode, pristaví sa na pláži.

Aká je dôležitá sila pri raftovaní?

Veľmi, hlavne sila vytrvalosti a výbušnosti, ešte dôležitejšia je však technika.

Musíte si udržiavať váhu?

Na pretekoch to nesledujú, ale je to dôležité. Je rozdiel, keď je na jednej strane do 200 kilogramov a na druhej strane nad. Musíme si dávať pozor, aby niekto v priebehu dvoch mesiacov nepribral 30 kilogramov, to by bolo veľmi zlé. Zničí ho to kondične, raft sa však potom aj inak správa. Teraz sme na seba zvyknutí a vieme presne, ako loď zareaguje na vodu. Keď zoberieme aj nejakého kamaráta, tak sa loď úplne inak správa a musíme sa prispôsobiť a zistiť, kde sa viac nakloniť, aby sme ju viac vyvážili a zaťažili.

Kde je najlepšie miesto na raftovanie?

Dobre sa dá raftovať u nás na kanáli v Čunove, ktorý je najvýhodnejší na precvičenie techniky a slalomu, ale na tréning je dobrý aj Dunaj alebo iné dlhšie rieky na tréning maratónových splavov.

Je pre vás zaujímavejší umelý kanál alebo rieka?

V umelom kanáli je viac-menej stále tá istá voda, väčšinou sa neprestavujú. Navyše ho vidíte aj vypustený a poznáte dno. Rieka je zaujímavejšia, tú nie je vždy vidieť. Musíte čítať z vody, kde by mohol byť nejaký kameň. Sú tam totiž prekážky, ktoré nevidno a môžu byť nebezpečné. Často to závisí aj od hladiny na rieke. Môže stúpnuť o dva metre a zrazu sú tam iné pereje, iné vlny – no keď klesne o pár metrov, je z nej potok.

Majú rafteri vysnívané miesto?

Do veľkých riek sa nehecujeme, nemáme niečo ako horolezci Himaláje. Zaujímajú nás skôr pereje (stupňovité vodopády) na riekach, tie sú všade rôzne. Neexistuje rieka, na ktorej by boli všetky možné druhy perejí. V kajakárskych alebo rafterských filmoch často vidíme nejaké úseky riek, ktoré sa nám páčia, a chceli by sme ich tiež vyskúšať.

V ktorej krajine sa dá najlepšie raftovať?

Chodieva sa na horské rieky, ktoré idú z Álp, alebo do Etiópie, Švédska, Nórska, kde majú obrovské, nádherné rieky.

Kedy je sezóna na raftovanie?

Pokým nám tečie voda. Kanál v Čunove je obmedzený – v zime sa nejazdí, ale v karloveskej zátoke sa dá trénovať, kým nezamrzne.

Ako najdlhšie ste niekedy neraftovali?

Asi dva a pol týždňa po majstrovstvách, keď sme mali oddych. Nemali sme nejakú veľmi dlhú prestávku, museli sme sa pripraviť na ďalšie preteky. Keby sme prestali trénovať, ideme kondične aj silovo dole.

Robíte si v tíme „naschvály“?

Keď sme na vode a vieme, že sa nemá čo stať, robíme si rôzne veci. Vyhadzujeme sa napríklad z raftov alebo sa pritápame. Nenazval by som to „naschvály“, že si robíme zle. Takto sa zabávame.

Keď chodíte na dovolenky, vyberáte si miesta, kde sa dá raftovať?

Musíme sa vopred vzájomne informovať, aby sme vedeli, ako sme na tom, aby sme si dokázali skoordinovať tréningy. Ostatní chodia väčšinou na dovolenky v lete s rodinou, ale keď máme spoločné sústredenia, tak ideme niekam, kde sa dá raftovať.

Musíte veľa cestovať. Ako financujete súťaže a tréningy? Zaujímajú sa o vás aj sponzori?

Máme jedného väčšieho sponzora a niekoľko ďalších, ale až taký veľký záujem zo strany sponzorov nie je. Rafting je nákladný a väčšinu vecí si musíme financovať my. Chodíme na brigády a zarábame si. Je problém zohnať sponzora, ktorý by bol ochotný preplácať preteky.

Ako ste sa dostali k raftovaniu? Mali ste v rodine vodákov?

Otec jazdieval na kajaku. Viac-menej ma k tomu donútil tiež, neskôr som prešiel na rýchlostnú kanoistiku a potom ma oslovil tréner, či by som nechcel raftovať. Nahnal som tam kamarátov, ktorí so mnou kajakovali, ale aj takých, ktorí predtým v živote v kajaku nesedeli. Sformovali sme tím a po nejakých troch rokoch sme už videli aj výsledky.

Ako prebieha príprava na súťaž?

Na každú súťaž sa treba pripraviť rovnako. Vieme vopred, že tam určite budú štyri základné disciplíny, na ktoré sa musíme pripraviť. Pred súťažou obmedzujeme najmä vyprážané jedlá a ťažké jedlá s nízkou energetickou hodnotou; problém je aj nedostatok zeleniny a ovocia. Každý si však sám dáva pozor na jedlo, lebo má vlastnú výživu.

Alkohol je vylúčený úplne alebo iba príležitostne mimo tréningov?

Počas pretekov sa nesmie piť vôbec. Nehovorím, že by sme si nikdy nesmeli dať ani jedno pivo, ale počas tréningových plánov alebo pretekov sa to nerobí. Keď niekto prinesie domov dobrú medailu, tak to oslávi, ale nie je to tak, že by sa s chalanmi bohapusto pustil do alkoholu a pili by nonstop. Je to iba symbolické.