Tak ešte raz
Toto je apel na všetky orgány, ktoré rozhodujú o pandemických opatreniach na Slovensku alebo toto rozhodovanie ovplyvňujú – prosím, buďte vnímaví ku kultúre a špecifikám, ktoré existujú pri práci v nej.
Autor je organizátor kultúrnych podujatí
Na Slovensku je podľa dostupných informácií väčšina prípadov COVID-19 dovezená zo zahraničia, často aj zo „zelených“ krajín. Spomínajú sa prenosy na súkromných oslavách a svadbách či šírenie ochorenia v podnikoch. Napriek tomu na tlačovej konferencii ministra zdravotníctva a konzília odborníkov z 13. augusta odznelo, že sa od 1. septembra znova sprísňujú podmienky na organizáciu hromadných podujatí. Obmedzenia sa nemajú týkať bohoslužieb, ktoré vo veľkej miere navštevujú najrizikovejšie skupiny obyvateľstva, a práve svadieb a rodinných osláv. Na tejto tlačovej konferencii chýbala ministerka kultúry a dodnes chýba jej stanovisko k obmedzeniam, ktoré dopadajú prevažne na ľudí pracujúcich v kultúre.
Nejde len o zábavu
Ostal som nepríjemne zaskočený. Celú jar sme strávili stretnutiami na úrade vlády, ktoré sme iniciovali so zástupcami ministerstva kultúry, ministerstva zdravotníctva, úradu verejného zdravotníctva a permanentného krízového štábu, a na konzíliu epidemiológov sme sa snažili vysvetliť naše požiadavky a skúšali spoločne nastaviť pravidlá, ktoré by boli realizovateľné a pri ktorých by organizácia podujatí dávala zmysel. Veril som, že ministerstvo kultúry situácii rozumie a do budúcnosti bude obhajovať potreby ľudí, ktorých zastupuje, a zároveň sa bude snažiť posilniť svoju pozíciu ako relevantného partnera na diskusiu pre ostatné štátne inštitúcie. Súčasné ticho je v tomto kontexte zarážajúce.
Niekedy mám pocit, že tu vládne presvedčenie, že pri kultúre nejde o segment, ktorý zamestnáva desaťtisíce ľudí, ale len o zábavu pre tých, čo na to majú čas a peniaze. V prípade aktuálneho zákazu vieme s veľkou pravdepodobnosťou povedať, že jeseň bude na živú kultúru chudobná. Vytvára sa tu totiž precedens,
