O vestách značky Patagonia alebo ako môžu úradníci myslieť štýlom privátneho sektora
Ak chceme, aby štát a jeho úradníci rozumeli inovatívnej ekonomike a ľuďom, ktorí ju tvoria, musíme sa pozrieť na kultúrny kód, organizačnú dynamiku a inštitúcie, v ktorých pôsobia.
Autor študuje na Cambridgeskej univerzite
Ak sa dnes hovorí, že štát by mal prispieť k transformácii ekonomiky od pozície výrobnej dielne pre automobilky smerom k vedomostnej ekonomike, častou kritikou tohto pohľadu je, že to vládni úradníci jednoducho nedokážu, keďže nemôžu stíhať za dravými podnikateľmi a inovátormi z privátneho sektora.
V diskusii o podobe budúcej inovačnej politiky by nemal zaznieť len výpočet krajín, ktoré máme imitovať, ale aj pohľad na to, kto bude tieto politiky na Slovensku tvoriť. Lebo i keď je skepsa voči schopnostiam štátu na mieste, určite nie je definitívna.
Amerika už je objavená
Prvá štandardná kniha o ekonomickom rozvoji a inovačnej politike, ktorú uvidíte, alebo niektorý z prvých odkazov po hľadaní na Googli vám určite vyhodia jednu zo štyroch globálne úspešných politík, prípadne ich kombináciu; fond Yozma z Izraela, britský systém transferu technológií, kanadskú imigráciu alebo singapurský (prípadne fínsky) systém vzdelávania a rozvoja domácich ľudských kapacít.
Tieto štyri politiky sú spolu s listom odporúčaní týkajúcich sa zlepšenia podnikateľského prostredia z rebríčka Svetovej banky Doing Business univerzálnymi liekmi na nedostatočnú pripravenosť krajiny na technologickú zmenu a podporu domácej produktivity. Občas ich už začuť aj u nás, i keď, samozrejme, značne limtovane a často s dôvetkami, že by sme sa nimi (Singapurom, Fínskom a pod.) mali inšpirovať.
No problémom je, že pokusy o ich kopírovanie v našich končinách už boli alebo okopírovať jednoducho nejdú.