Denník N

Vina „bielych“? Roky, keď sme nehovorili o spochybnení klasického chápania rás, sa nám vrátili

Protesty Black Lives Matter v Barcelone. Ilustračné foto - TASR/AP
Protesty Black Lives Matter v Barcelone. Ilustračné foto – TASR/AP

Najfatálnejšia zmena sa udiala počas 19. storočia, keď sa rasa začala chápať ako skupina ľudí, ktorá má údajne spoločný pôvod, rovnaký fyzický výzor, rovnakú „kultúru“, „mentalitu“, „morálku“ a rovnaké charakterové vlastnosti.

Autor pracuje ako výskumník v Bratislava Policy Institute, je autorom kníh Rasa a Rasová mytológia

Domnievam sa, že predtým, než ktokoľvek začne kritizovať koncept rasy, mal by ponúknuť vysvetlenie s akým významom slova rasa pracuje. A to zvlášť v dnešnej dobe, ktorá akoby rezignovala na dôkladné skúmanie konceptu rasy a „diskusiu“ o rasovej problematike – predovšetkým s ohľadom na tzv. historickú „vinu bielych“ – vedie v línii vyhrotených emócií.

Kone, psy a ľudia

V rámci môjho výskumu vychádzam z hypotézy, že slovo rasa s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z francúzskeho slova „haras“, ktoré vieme doložiť približne do roku 1120, keď sa objavuje v jednej starobylej básni a označuje koňa Alexandra Veľkého. Medzi rokmi 1211 – 1223 bolo napísané kompendium rímskej histórie Li Fet des Romains, kde sa slovo „haraz“ použilo na popis Caesarovho koňa, ktorému sú pripísané excelentné vlastnosti. Okrem označenia koní sa slovo race (race) využilo aj na označenie psov, o čom vieme z encyklopédie loveckých psov Venery z roku 1561. Čo je dôležité, až do 14. storočia sa slovo rasa používalo iba na popis koní (okrajovo psov), no nie na ľudí.

Historička Arlette Jouanna zdôrazňuje, že slovo rasa nemalo vo svojich začiatkoch etnický význam, ale význam „vznešeného“, „skvelého“ „aristokratického“ pôvodu, rodokmeňu či rodovej línie. A práve tieto významy začínajú počas stredoveku používať sociálne skupiny rytierov, lordov i kráľov, aby nimi vyjadrili svoju sociálnu dominanciu nad skupinami bez tohto „vznešeného“ pôvodu. Prvotné použitie slova rasa na označenie (skvelých) koní či (loveckých) psov sa „odpútalo“ od zvierat a použilo sa na označenie politicko-sociálnych skupín alebo „tried“ (neskôr nazvaných „etnikum“ či „národ“).

Druhá modifikácia prenosu slova rasa z koní (alebo psov) na ľudí sa objavila počas raných prírodovedeckých výskumov. Potom ako sa objavili prvé taxonomické a zoologické klasifikácie rastlín a zvierat, a ak bolo možné zadeľovať kone a psy do „plemien“ („rás“), objavila sa aj myšlienka, či sa rovnaké zadeľovanie do „plemien“ („rás“) nedá použiť aj v prípade ľudských skupín. Následne ľudské skupiny, podobné si fyzickým výzorom, klesli na úroveň zvierat a cez rasové klasifikácie sa ľudia ocitli v podobnom „postavení“ v prírodnom svete ako napríklad rasy („plemená“) psov.

Posledná a najfatálnejšia zmena sa udiala počas 19. storočia, keď sa rasa začala chápať ako skupina ľudí, ktorá má údajne spoločný pôvod, rovnaký fyzický výzor, rovnakú „kultúru“, „mentalitu“, „morálku“ a rovnaké charakterové vlastnosti, navonok identifikovateľné prostredníctvom fyzických znakov (hlavne cez farbu pleti). Tento posledný význam slova rasa bol v odborných štúdiách nazvaný „klasickým chápaním rás“.

 „Udivujúca intelektuálna nedbalosť“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie