Denník N

Párový terapeut Pavel Rataj: Väčšina párov sa dnes rozvádza úplne zbytočne

Pavel Rataj. Foto - archív P. R.
Pavel Rataj. Foto – archív P. R.

Viac ako polovica dnešných partnerstiev sa rozpadne len preto, že nevedia pracovať so záťažou vo vzťahu, hovorí v rozhovore český psychológ a párový terapeut Pavel Rataj.

Keď som si pred začiatkom rozhovoru zapínala diktafón, vy ste zapli automatické nahrávanie na Skype a s úsmevom ste povedali, že naše dve verzie rozhovoru zrejme budú dosť podobné, čo sa pri partnerských vzťahoch spravidla nedeje. Často sa vám stáva, že keď vám dvaja partneri rozprávajú o svojom spoločnom živote, je to celkom odlišný príbeh?

A vám sa to nestáva? Myslím si, že je to vždy náš subjektívny pohľad. Samozrejme, objektívna pravda, v ktorej sme vzdelávaní, je veľmi lákavá a často aj tú svoju pravdu zvykneme považovať za objektívnu, ale v partnerských vzťahoch je to naozaj dosť komplikované.

Keď sa páru darí, napríklad keď sú ľudia do seba zamilovaní, vtedy sa môžu vo svojom pohľade zhodovať, no ja sa s takými ľuďmi veľmi nestretávam.

Predpokladám, že zamilovaní ľudia by sa možno zhodli na tom pohľade, ale skôr si myslím, že sa o tom ani veľmi nerozprávajú, pretože to nepotrebujú. Keby sa o tom rozprávali, možno by zistili, že to nevidia úplne zhodne. (smiech)

Ja sa však špecializujem na partnerské krízy, kde je pravdepodobnosť, že tú istú situáciu, tú istú hádku a ten istý rozhovor zažívame, pamätáme si a interpretujeme rozdielne, celkom zákonite vyššia.

Spomenuli ste, že pri zamilovanosti to môžeme vidieť s partnerom podobne. A čo potom, keď sa zamilovanosť vytratí? Pretože celý život zrejme nevydrží.

Ani neviem, či by mala vydržať…

Prečo nie?

Zamilovanosť je zaujímavý produkt prírody a našej evolúcie, no podľa mňa zamilovanosť nie je dôležitá pre život. Zamilovanosť znamená, že žijem s niekým a som naňho až neuveriteľne napojený, no na druhej strane nemôžem byť ja. Zamilovanosť navyše neumožňuje poznať ani ja toho druhého. Môžem ho síce poznávať, môžem sa pýtať, ale vo výsledku aj tak to negatívne niekam odkloním a mám rád len to pekné.

V skutočnosti sme často zamilovaní do samých seba. Jedným z produktov zamilovanosti je, že svoje ja projektujem do niekoho, kto mi je niečím sympatický, niečím podobný, niečím odlišný, niečím príťažlivý. Naprojektujem doňho svoj ideálny obraz, ako by ten partner mal vyzerať, a hoci to voláme zamilovanosťou, v skutočnosti v ňom milujeme tú svoju predstavu.

Myslím si, že je fajn, keď si vo vzťahu prejdeme aj zamilovanosťou – ukázalo sa, že v 21. storočí to veľa ľudí potrebuje, pomáha to zvýšiť súdržnosť a prepojenosť. No okrem zamilovanosti sú ďalšie psychologické fenomény, ktoré sú pre vzťah oveľa dôležitejšie. Partnerský vzťah sa začína až vtedy, keď začneme žiť s človekom z mäsa a kostí. Vtedy sa začína omnoho dobrodružnejšia cesta než zamilovanosť, ktorá je skôr tá lenivá fáza pod slnečníkom.

Takže je dobré, že zamilovanosť netrvá večne a že potom môžeme vidieť človeka aj s jeho chybami, a pritom ho stále mať radi?

To by bol príliš veľký skok. V skutočnosti

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vzťahy

Človek, Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie