Denník N

Psychiater Peter Pöthe: Dobrý rodič je ten, ktorý je ochotný aj prehrať, ak ide o záujem dieťaťa

Peter Pöthe. Foto - Jan Majer/Psychologie.cz
Peter Pöthe. Foto – Jan Majer/Psychologie.cz

Rodičia často nie sú pri hraní sa s deťmi dosť trpezliví, hovorí detský psychoterapeut a psychiater Peter Pöthe. „Rodič stále potrebuje niečo robiť, lebo má pocit, že to pre dieťa nie je dosť stimulujúce, že sa dosť neučí, tak to zmení a navrhne mu zase niečo iné. Deti sú tak vytrhnuté z činností, ktoré by im pomohli aj pri regulácii ich emócií,“ upozorňuje v rozhovore slovenský rodák, ktorý už 20 rokov pôsobí v Česku.

V rozhovore hovorí aj o tom,

  • aké ďalšie chyby robia rodičia pri hraní sa s deťmi,
  • prečo dieťa potrebuje zažiť „dobrú závislosť“,
  • ako minimalizovať negatívny vplyv rozvodu na deti,
  • ako z detí nevychovať dospelých, ktorí volia fašistov,
  • ako nám psychoanalýza môže pomôcť pochopiť Fica a Matoviča.

V úvode svojej najnovšej knihy Sila nevysloveného hovoríte, že významná časť psychiatrickej a psychologickej starostlivosti o deti a dospievajúcich v Česku „nie je duševne zdravá“. Platí to podľa vás aj o Slovensku?

Netrúfam si v tomto smere hodnotiť Slovensko. Poznám tu napríklad vynikajúceho psychiatra Jožka Hašta, takže verím, že to nie je až také tragické. Aj keď chápem, že to môžu byť len jednotlivci.

V Česku je na jednej strane tendencia kričať, že máme málo detských psychiatrov. No na druhej strane, keďže robím supervízie psychológov v detských domovoch, viem, že detská psychiatria je zneužívaná na to, aby sa deťom dávali diagnózy, aby sa „práškovali“ – často sa im dávajú lieky, ktoré nie sú vôbec schválené pre deti. Namiesto toho, aby sa zdôrazňovala potreba psychoterapeutického vzdelávania, aby sa vychovávali zástupy dostupných dobrých detských psychoterapeutov.

Nehovorím, že medikácia v niektorých prípadoch nie je opodstatnená, no často to tak naozaj nie je. Keď rodič nerozumie svojmu dieťaťu alebo ho dieťa nejakým spôsobom „ruší“, ide za lekárom a v medicíne to funguje tak, že keď má lekár dostať zaplatené za nejaký výkon, potrebuje dať diagnózu. Rodičia aj lekári to potom, prirodzene, berú tak, že ten mladý človek je už chorý. Lenže tie deti vôbec nie sú choré, aspoň nie v zmysle internej medicíny.

Ako to myslíte?

Sú to deti, ktoré trpia. Zažívajú niečo náročné a to, akým spôsobom to spracovávajú, sa môže prejavovať istými „symptómami“, napríklad nevedia spať, pocikávajú sa alebo sa správajú agresívne. Rodičom sa zvyčajne uľaví, keď dostanú od lekára nejakú diagnózu. Pretože už o tom nemusia premýšľať. A čo je ešte horšie, aj tie deti to už vnímajú tak, že sú poškodenejšie, než v skutočnosti sú. A rezignujú na to, aby samy sebe rozumeli.

Táto tendencia prišla zo Spojených štátov, kde obrovské percento detí berie psychiatrickú medikáciu. Keď dieťa dostáva lieky, už ani nie je nutné premýšľať nad tým, kde je príčina jeho ťažkostí, stačí ovplyvniť jeho symptomatické prejavy a prežívanie. No to, čo si dieťa myslí, čoho sa bojí, čo všetko sa mu vynára v hlave, aké fantázie ho prenasledujú – to už nikoho nezaujíma. Také dieťa potom nastúpi na kariéru človeka s diagnózou a veľmi často v 18 rokoch automaticky prechádza do starostlivosti psychiatrov pre dospelých, ktorí sa už vôbec nezaujímajú o to, či ten mladý človek reálne má tú diagnózu z papierov – často mu len cez telefón predpíšu lieky na tri mesiace dopredu.

Vy hovoríte, že lekári a rodičia sa dnes detí nepýtajú, či sa cítia šťastné a či sa dokážu hrať. To sú podľa vás otázky, na ktoré by mali spoločne hľadať odpoveď?

Základnou otázkou je, ako sa dieťa cíti, lebo práve to sa snažíme ovplyvniť v terapii. To, ako sa cíti, má potom dlhodobý vplyv aj na to, ako sa správa a či sa povedzme dokáže sústrediť. Skúste sa sústrediť, keď nemáte rada sama seba! Veď to ani nejde, pretože neustále chcete zamerať svoju pozornosť na niekoho iného než na seba. Skúste sa sústrediť, keď vás doma čaká hádka rodičov alebo neviete, či sa otec večer nevráti opitý alebo či sa rodičia nebudú hádať, s kým budete cez víkend. Ak by už také dieťa malo mať diagnózu, ktorá by dávala nejaký zmysel,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Veda

Teraz najčítanejšie