Denník N

Na obranu náboženskej slobody

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Politika, ktorá rozlišuje na základe náboženskej príslušnosti, vyvoláva vážne otázky.

Slovenskou spoločnosťou sa šíri obava z príchodu osôb, ktoré vyzerajú a veria inak ako majoritná populácia. Táto obava je možno najzreteľnejšie pozorovateľná v rôznych internetových diskusiách a jej platnosť potvrdzuje rétorika a rozhodnutia politických predstaviteľov. Slovensko preto prijme len sto utečencov – kresťanov.

Rozdiel medzi Amerikou a Slovenskom

Jeden z deklarovaných dôvodov rezervovaného postoja Slovenska k potenciálnym prisťahovalcom je ich „kultúrna inkompatibilita“ a strach z možných negatívnych dôsledkov, ktoré môže táto inakosť pre spoločnosť priniesť. Je nielen politicky legitímne, ale aj žiaduce, aby migračná politika krajiny mala jasne definované princípy a pravidlá.

Avšak politika, ktorá rozlišuje na základe náboženskej príslušnosti, vyvoláva vážne otázky. Náboženská sloboda je totiž nielen základným ľudským právom, ale aj dôležitým pilierom demokratickej spoločnosti. Jeden z dôvodov, prečo Spojené štáty americké v minulosti poskytli azyl mnohým osobám, ktoré Slovensko a iné krajiny neprijali, je práve rozdielne chápanie a miera úcty pre koncept náboženskej slobody.

Ako je možné spolužitie?

Desať rokov žijem v Chicagu, presnejšie v jeho mestskej štvrti Hyde Park. Kroky návštevníkov zväčša smerujú na kampus renomovanej Chicagskej univerzity, k domu súčasného prezidenta Spojených štátov Baracka Obamu, alebo do niektorého z miestnych múzeí. Návštevník zo zahraničia si často všimne aj ďalší pozoruhodný fakt – etnickú a náboženskú rôznorodosť obyvateľstva našej štvrte.

V Hyde Parku a blízkom okolí nachádzame katolícky, episkopálny, luteránsky, reformovaný, baptistický, metodistický, evanjelikálný, charizmatický, mormonský, unitariánsky, zjednotený a iné kostoly. Nechýbajú ani synagógy a mešita. Samozrejme, žije tu aj množstvo ľudí, ktorí sa považujú za veriacich, avšak nie sú členmi žiadneho náboženského spoločenstva. A opomenúť nemožno ani osoby bez náboženského vyznania.

Ako je možné, že na takom malom území žijú obyvatelia kresťanského, židovského, moslimského, ako aj iného alebo žiadneho vierovyznania, a nedochádza medzi nimi k násiliu, neznášanlivosti, a dokonca ani k napätiu? Súčasťou každej správnej odpovede bude podčiarknutie dôležitosti myšlienky náboženskej slobody pre americkú spoločnosť.

Sloboda len pre nás?

V máji tohto roku Konferencia biskupov Slovenska vyzvala svojich veriacich a „všetkých ľudí dobrej vôle“ na vypracovanie dotazníka, prostredníctvom ktorého chcela zistiť stav náboženskej slobody na Slovensku, respektíve či sa katolícki veriaci – najmä v posledných dvoch rokoch – stretli s prejavmi náboženskej „diskriminácie alebo intolerancie“.

Každá osoba demokratického temperamentu – bez ohľadu na jej náboženskú príslušnosť a vierovyznanie – by mala iniciatívu katolíckej cirkvi podporiť a v prípade, že budú identifikované prejavy náboženskej neznášanlivosti, takéto prejavy odsúdiť. A to napriek tomu, že samotná katolícka cirkev nebola vždy zástancom náboženskej slobody iných a výrazné zmeny v tejto oblasti nastali až po Druhom vatikánskom koncile a schválení významnej deklarácie Dignitatis Humanae (O náboženskej slobode).

Katolícki predstavitelia a veriaci však musia byť opatrní, aby nevznikol – viac či menej opodstatnený – dojem, že princíp náboženskej slobody chcú vzťahovať iba na svoje vlastné náboženské spoločenstvo. Takýto dojem mohlo vyvolať napríklad vyhlásenie Stálej rady Konferencie biskupov Slovenska v súvislosti s registráciou Cirkvi Ježiša Krista neskorších dní v roku 2006.

Vo vyhlásení biskupov sa uvádza: „Zástupcovia cirkvi mormónov oslovovali prípadných signatárov so žiadosťou, aby v duchu náboženskej slobody podpísali petíciu na jej zaregistrovanie. Upozorňujeme veriacich, že prípadným podpisom schvaľujú a podporujú činnosť tejto náboženskej skupiny, ktorej učenie nie je v súlade s učením katolíckej cirkvi. Vyzývame všetkých katolíkov, aby tento fakt brali ako otázku vlastného svedomia, aby petíciu nepodpisovali a tak nezrádzali katolícku cirkev, do ktorej boli krstom začlenení.“

Čím skôr, tým lepšie

Mojím úmyslom nie je kritizovať katolícku cirkev, ktorá podľa môjho názoru na Slovensku často čelí neprimeranej kritike, či dokonca postojom, ktoré by v slušnej spoločnosti nemali mať miesto. Katolícka cirkev a aj ďalšie cirkvi – ak chcú byť spoločnosťou vnímané ako dôveryhodné – však musia chrániť náboženskú slobodu aj vtedy, ak jej porušovaním nie sú priamo dotknutí ich veriaci.

Hoci sa nám to nemusí páčiť, otázkou nie je, či aj na Slovensku bude raz stáť mešita, ale kedy sa tak stane. Výstavba prvej mešity bude symbolickou skúškou pre všetkých občanov Slovenska – či naozaj veria, že náboženská sloboda je ľudské právo, ktoré musí byť chránené, a pilier demokracie, ktorý musí byť posilňovaný.

Ak by bolo v budúcnosti porozumenie konceptu náboženskej slobody v slovenskej spoločnosti na takej nízkej úrovni, ako je to dnes, náboženský pluralizmus bude naďalej vnímaný ako hrozba a garantovanie náboženskej slobody iným ako zrada vlastnej viery alebo presvedčenia.

Čím skôr začneme verejne diskutovať o význame, dôležitosti a limitoch náboženskej slobody, tým skôr si k tomuto právu a hodnote vytvoríme – bez ohľadu na to, či sme veriaci, alebo neveriaci – pozitívny vzťah, ktorý je nevyhnutným predpokladom dobrého spolunažívania.

Nejde len o našu slobodu

Ak je náboženská sloboda univerzálnym ľudským právom, nemôže nám byť ľahostajné ani to, čo sa deje za našimi hranicami. V súčasnosti sú to najmä kresťania, ktorých náboženská sloboda nie je v mnohých krajinách rešpektovaná alebo sú pre svoju vieru otvorene perzekvovaní. Spojené štáty a najmä Európska únia sa musia omnoho intenzívnejšie zasadzovať za obranu náboženskej slobody vo svete. Dnes je viac ako kedykoľvek predtým zrejmé, že je to aj v záujme globálnej bezpečnosti.

Teraz najčítanejšie