SaS navrhla odluku cirkví od štátu, Matovič to vníma ako útok na najprízemnejšie pudy

Poslanec SaS Miroslav Žiak sa pokúsil otvoriť debatu o odluke cirkví od štátu, koaliční partneri ho však veľmi rýchlo uzemnili.

Premiér Igor Matovič z Obyčajných ľudí to označil za „prvoplánový marketing využívajúci najprízemnejšie pudy“. Podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára zo Sme rodina sa SaS správa „rovnako populisticky ako ĽSNS, len to berie z opačného konca“.

Miroslav Žiak ešte vo štvrtok minulý týždeň zverejnil facebookový status, v ktorom vyzval na odluku cirkví od štátu. „Rešpektujem všetky vierovyznania a nikoho nepresviedčam o tom mojom, ale prečo sa máme na cirkevné obrady skladať všetci?“ pýtal sa poslanec. Zhruba 52 miliónov eur, ktoré tento rok dostanú registrované cirkvi, by sa podľa neho dalo využiť zmysluplnejšie a tak, aby z nich mali úžitok aj ateisti.

Oznámil, že od septembra sa chce tejto téme intenzívne venovať a dosiahnuť, aby sa peniaze využili na to, „čo ľudia v tejto dobe potrebujú najviac“.

Pre krízu musíme šetriť – aj na cirkvách

Žiak patrí medzi menej známych poslancov, no status o odluke cirkví od štátu a následná diskusia to môžu zmeniť. Stovky ľudí sa v diskusii pod statusom vyjadrili, či sú za odluku alebo proti nej.

V pondelok už tretia najsilnejšia vládna strana Sloboda a solidarita poslala tlačovú správu, v ktorej volá po otvorení celospoločenskej debaty o odluke.

„Koronakríza ukázala jednoznačnú nevyhnutnosť šetrenia verejných financií. Jedným z možných zdrojov šetrenia môže byť aj konečné vyrovnanie sa s financovaním cirkví,“ tvrdí Žiak. „Nehovoríme však o zrušení finančnej podpory pre sakrálne pamiatky, ktoré sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva,“ dodal poslanec.

Navrhuje, aby boli cirkvi financované dobrovoľnými príspevkami od občanov, napríklad tak, že časť zo svojej dane z príjmu venujú konkrétnej cirkvi. Tí, ktorí služby cirkví nevyužívajú, by mohli časť dane využiť inak. „Tento model by vychádzal priamo z ústavy, ktorá definuje Slovensko ako nábožensky neutrálny štát,“ skonštatoval Žiak.

Premiér: Ide o prvoplánový marketing

Podľa premiéra Matoviča ide o mimoriadne citlivú otázku vyžadujúcu poctivú celospoločenskú diskusiu, ktorú SaS neotvorila najšťastnejšie.

„Spôsob, keď SaS akúkoľvek cirkev (ako spoločenstvo veriacich) vyhlási najprv de facto za príživníkov, je najhorší možný spôsob, ako poctivú diskusiu začať,“ napísal v utorok premiér a predseda najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO na Facebooku. „Až mám pocit, že ani nejde o odluku samotnú, ale o prvoplánový marketing využívajúci najprízemnejšie pudy.“

Premiér ocenil historickú úlohu cirkví pri šírení vzdelania a kultúry a obetavú prácu niektorých členov cirkví pri pomáhaní ľuďom v núdzi. „Nedovolím preto, aby diskusiu na túto tému viedol niekto, pre koho sa svet začína a končí v jeho peňaženke,“ napísal premiér.

Na snahu SaS otvoriť debatu o odluke zareagoval predseda parlamentu a koaličnej strany Sme rodina Boris Kollár. „Osobne si myslím, že odluka cirkví od štátu je v poriadku, ale nemyslím si, že teraz je na to vhodná doba,“ napísal na Facebooku.

SaS označil za populistov podobných ĽSNS, pretože sa podľa neho snažia otvárať citlivú kultúrno-etickú otázku rovnako ako Marian Kotleba tému interrupcií. „Nerozumiem tomuto populistickému kroku Richarda Sulíka, keď musí vedieť, že to opäť bude rozdeľovať spoločnosť,“ tvrdí predseda Národnej rady.

Podporu nemajú ani v opozícii

Opozičné strany Hlas a Smer reagovali na tému odluky cirkví od štátu rovnako – vyzvali koalíciu, aby sa radšej sústredila na pomoc slovenskej ekonomike.

„V tejto oblasti vládna koalícia zjavne zlyháva, a preto nastoľuje témy, ktoré majú odvrátiť pozornosť verejnosti od jej koaličných káuz a neschopnosti riadiť štát,“ píše sa v stanovisku strany Hlas. Súčasný stav financovania cirkví je podľa nich vyvážený a nepotrebuje reformu. „Zároveň chceme upozorniť, že za vlády Petra Pellegriniho došlo k historicky najvyššiemu zvýšeniu miezd duchovných, pretože cirkev zohráva v duchovnom živote Slovenska svoju dôležitú úlohu,“ pochváli Hlas svojho lídra.

Predseda strany Smer Robert Fico na otázku novinárky o odluke nechcel vôbec reagovať. „Toto nie je téma, ktorá je teraz aktuálna,“ povedal na tlačovej konferencii. „To je tak, keď už neviete kam, tak prichádzate so zástupnými témami.“ Najpálčivejšou témou je dnes podľa neho plán obnovy ekonomiky.

SaS odluku navrhuje opakovane

SaS mala odluku cirkví od štátu aj vo svojom poslednom volebnom programe pred tohtoročnými voľbami a touto témou sa zaoberala už hneď po svojom založení pred voľbami v roku 2010. Túto tému sa snažila otvoriť aj minulé leto, keď sa ministerstvo kultúry na čele s Ľubicou Laššákovou (vtedy Smer, dnes Hlas) chystalo presadiť pripravenú novelu zákona o financovaní cirkví.

Zákon prešiel hladko, v parlamente zaň minulý rok v októbri hlasovalo 115 poslancov koalície aj opozície. SaS sa zdržala, proti bola len jediná poslankyňa – Zuzana Zimenová (SaS).

Zákon zmenil financovanie tak, že v budúcnosti žiadna z cirkví nedostane menej peňazí, ako dostala v roku 2019. Minulý rok si 14 cirkví rozdelilo sumu 47 miliónov eur. Okrem tejto sumy si však budú deliť aj ďalší balík peňazí. Jeho výška závisí od inflácie a priemerného platu vo verejnej sfére. Tento druhý balíček si cirkvi medzi sebou rozdelia podľa počtu členov – ten sa zisťuje sčítaním ľudu.

SaS uznala, že je potrebné zmeniť zákon o financovaní cirkví, ktorý pochádza ešte z roku 1949 a po roku 1989 bol len novelizovaný, nie však tak, ako to navrhla Laššáková. „Považujeme to za účelové predvolebné gesto, ktorým sa vláda potrebuje dočasne zapáčiť slovenským biskupom a cez nich posilniť svoj vplyv na veriacich,“ tvrdila minulý rok v lete poslankyňa SaS Renáta Kaščáková.