Denník N

Nastane zmena v boji s Boko Haram?

Nigérijský vojak stráži modliacich sa moslimov. Foto – TASR
Nigérijský vojak stráži modliacich sa moslimov. Foto – TASR

Aby zastavili islamistov z Boko Haram, musia Spojené štáty spolupracovať s bývalým africkým diktátorom.

Na pozvanie Baracka Obamu navštívil Biely dom nedávno zvolený nigérijský prezident Muhammad Buhari. Šiel tam s očakávaniami, týkajúcimi sa pomoci USA v boji s militantnými islamistami z Boko Haram, ktorí majú na svedomí dvadsaťtisíc nevinných obetí a vyše jeden a pol milióna ľudí na úteku.

Ich teror môže rozvrátiť celý mnohostomiliónový región od Čadského jazera po Guinejský záliv, bohatý na ropu a nerastné suroviny.

Buhari je tamojším prvým prezidentom, ktorý ako kandidát opozície vo voľbách porazil úradujúceho prezidenta. Zvíťazil protikorupčným programom a kritikou Goodlucka Jonathana, ktorý ignoroval nebezpečenstvo hroziace od islamistov.

Pučista a diktátor ako nádej

Preto sa na neho Nigéria i celá čierna Afrika pozerá s nádejou. Neprekáža, že mal prsty v dvoch vojenských prevratoch (v rokoch 1966 a 1975), v roku 1983 ako generál puč priamo zorganizoval a krajinu diktátorsky viedol dva roky. 

Prostriedky na udržanie moci si nevyberal. Spieval o nich Fela Kuti a nositeľ Nobelovej ceny Wole Soyinka o ňom dokonca napísal divadelnú hru s názvom Buhariho zločiny.

Takisto nie je jasné, či jeho dlhoročné pôsobenie na guvernérskej stoličke práve na severozápade krajiny, kde Boko Haram aj vinou chaosu a nezáujmu vlády vzniklo, je jeho devízou alebo hendikepom. Buhariho obraz je však takmer svätý v porovnaní so zlom, voči ktorému stojí.

Sekta od roku 2009 s nevídanou brutalitou terorizuje severovýchod Nigérie a priľahlé hraničné územia, aby tam nastolila kalifát. V ich radoch netvoria väčšinu radikálni veriaci – bojovníkov si najímajú z pouličných gangov zo širokého okolia.

Táto oblasť dlhodobo trpí nezáujmom vlád, chudoba pri zvyšujúcich sa cenách narastá a mladí v mestách nemajú školy, prácu ani akékoľvek vyhliadky na pozitívnu zmenu.

Na prvý pohľad by armáda najľudnatejšej africkej krajiny nemala mať problém poraziť bandu psychopatov z buša, ktorí zabíjajú zaradom bez rozdielu kmeňovej príslušnosti i vyznania. No v bojoch malo Boko Haram donedávna navrch; armáda bola v porovnaní s nimi tak zúfalo slabo vyzbrojená, že vojaci napriek najprísnejším postihom odmietali ísť do priamych zrážok.

Armáda bez vôle aj výzbroje

Armáda bola po rokoch pokoja rozkradnutá veliteľmi a napriek rozpočtu v miliardách dolárov strácala v boji svoje základne aj s technikou, ktorá potom doplnila vojenské vybavenie teroristov, pochádzajúce pravdepodobne z Líbye a Jemenu.

Hoci spojenectvo Nigérie s Nigerom, Kamerunom a Čadom v tomto boji na začiatku roka konečne prinieslo niekoľko vojenských úspechov a militanti museli opustiť niektoré územia, situácia sa výrazne nezlepšila.

Útoky neboli rázne a koordinované, a preto sa Boko Haram iba presúvalo od základne k základni. Naďalej kontroluje päť významných miest a v defenzíve zmenilo taktiku. Nájazdy na dediny vymenili za atentáty na trhoviskách, v mešitách a baroch; často na ne zneužíva unesené dievčatá.

Na schôdzke Buhari nepriamo obvinil Obamu, že USA majú svoj podiel viny na úspechu extrémistov. Americké zákony totiž nedovoľujú vývoz zbraní do krajín, ktoré porušujú ľudské práva.

Nigéria (najväčšia africká ekonomika) nemá napríklad jediné bojaschopné lietadlo alebo vrtuľník a v boji ťahala za kratší koniec. Buhari predstavil Obamovi program reforiem v ekonomike i štátnej správe a americký prezident pomoc prisľúbil, hoci ju bližšie nešpecifikoval.

Od Buhariho očakávajú Nigéria i okolité krajiny konečne razantnejšiu ofenzívu. Je načase. Zatiaľ čo sa dohadoval s Obamom, Boko Haram uskutočnilo päť samovražedných útokov v Nigérii a Kamerune, ktorých výsledkom je ďalšia stovka obetí.

Komentáre

Teraz najčítanejšie