Denník N
Správy vyberal a komentoval Tomáš Gális
1. Ak sa SaS podarí tému odluky štátu a cirkví udržať aj inde než na Facebooku, bude mať väčšiu šancu
Pravidelné volanie po odluke cirkví od štátu zo strany SaS sa opäť raz skončilo skôr, ako vôbec došlo na vecné argumenty. Tému už po prvom dni zabil Igor Matovič, ale bez viny nie sú ani samotní liberáli.
Nič, len štekanie. Napríklad preto, že tak, ako to má Matovič s referendami, tak to majú v SaS (a predtým napríklad v Aliancii nového občana) práve s odlukou. Najprv zaznie silný apel, že takto to už ďalej nejde, pretože ústava, milióny eur a podobne, ako sa to stalo napríklad v roku 2005, 2015, ale aj v roku 2019, no po pár týždňoch, keď sa téma preje, už nikoho v strane nezaujíma. Minimálne ju už nikto verejne nespomína.
Je to veľká škoda, pretože finančné previazanie štátu a cirkví a náboženských spoločností je už štvrťtisícročia trvajúcim nezdravým dedičstvom absolutistickej monarchie, ktoré nerobí dobre ani štátu, ani od neho závislým cirkvám, čo bolo zvlášť badateľné medzi rokmi 1948 – 1989.
Napokon, bolo to práve na konci tohto obdobia, keď sa odluka objavila medzi požiadavkami Verejnosti proti násiliu. No ani tridsať rokov po sme sa zatiaľ nedostali ďalej než po štekanie jedného tábora na druhý.
Ešte je šanca. O tom, že sa to inak nemôže skončiť, svedčí už to, že SaS o svojom zámere informovala na Facebooku, kde je štekanie hlavnou, ak nie jedinou formou komunikácie. Argument o 52 miliónoch ročne môže byť relevantný, ale dôležitejší ako dve promile štátnych výdavkov je predsa vzťah vzájomnej závislosti.
No kým prišlo na sofistikovanejšie argumenty než peniaze (mimochodom, existujú aj ľudia, ktorým prekáža napríklad štátne dotovanie zriaďovanej i nezriaďovanej kultúry), ozval sa, samozrejme, tiež cez Facebook, najväčší pes, teda premiér Igor Matovič. Ten za snahou SaS vidí najmä „prvoplánový marketing využívajúci najprízemnejšie pudy“ a odmieta, „aby diskusiu na túto tému viedol niekto, pre koho sa svet začína a končí v jeho peňaženke“.
To je ďalší neprimerane silný úder koaličnému partnerovi, ale, paradoxne, využívajúci výčitky, ktoré SaS často adresujú ľudia, ktorí ju považujú za nedostatočne liberálnu.
Nech bol začiatok, aký chcel, bolo by dobré, keby téma skutočne prežila aspoň do septembra, keď sa začne normálna politická prevádzka a keď bude šanca prichádzať s témami aj iným spôsobom než teraz. Napríklad na koaličnej rade a po konzultácii či aspoň predbežnom informovaní partnerov. Iste, ani to nezaručí, že odluka prejde – tu treba byť skeptikom –, ale šanca by mohla byť aspoň o málo vyššia, než je dnešná nula.
Jednou vetou:
2. Igor Matovič napísal, že odmeny pre pracovníkov v prvej línii počas pandémie dostanú aj lekári, ešte v pondelok tvrdil, že lekári odmeny nedostanú, premiér si myslel, že zdravotníci okrem sestier sú zahrnutí v inom balíku odmien.
3. Ako informoval minister školstva Branislav Gröhling, školský rok sa začne v riadnom termíne, dištančná výučba nebude, dochádzka bude povinná, školy sa v prípade nákazy nebudú zatvárať plošne, pre žiakov druhého stupňa a na stredných školách budú prvé dva týždne povinné rúška.
4. V pondelok otestovali 1583 ľudí, pribudlo 15 nakazených, v nemocniciach zostáva 71 pacientov, z toho 41 ľudí má potvrdený COVID-19, na jednotke intenzívnej starostlivosti sú štyria pacienti, pribudli dve úmrtia.
5. Nový policajný prezident bude možno nominantom ministra vnútra alebo prezidentky, povedal premiér Matovič.
6. Bieloruský veľvyslanec na Slovensku Igor Leščeňa odstupuje z funkcie po tom, čo podporil demonštrantov proti Lukašenkovi, označil to za logický krok, pretože ho vymenoval súčasný prezident a predpokladá sa, že musí presadzovať ním určenú politiku. (mbk, deník n)
7. Novým šéfom národnej agentúry NASES bude Pavel Karel, ktorý prichádza zo súkromnej IT sféry, komisia ho vybrala z 18 uchádzačov, ktorí sa prihlásili do výberového konania.
8. Ministerstvo zahraničia odporúča zvážiť cestovanie do Prahy či do niektorých oblastí Chorvátska, dôvodom je nárast počtu nakazených koronavírusom.
9. Smer chce zbierať podpisy za odvolanie ministra financií Eduarda Hegera pre zmluvy s právnikom Miškovičom; Fico zároveň obvinil Nadáciu Zastavme korupciu a Transparency International Slovensko z politickej korupcie, podľa neho o kauze advokáta Miškoviča neinformujú preto, že im bolo sľúbené zvýšenie dotácií od ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej.
Zaujímavé články:
Na vzťahoch Penty s oligarchami Smeru je trochu nejasné, kto bol vlastne predátor a kto obeť.
Dag Daniš o vzťahu Penta – Bödör (aktuality.sk)
Najzásadnejší rozdiel je, že my sa nemusíme báť vyraziť do ulíc a kričať, čo sa nám zachce. Všetko ostatné je inak. Predovšetkým Lukašenko.
Petra Procházková o bieloruských protestoch (sme.sk)
FB status – Michal Hvorecký:
JEDENÁSŤ MELÓNOV
Premiér Igor Matovič by na svojich silných sociálnych sieťach mohol utrúsiť o kultúre aspoň slovo. Za statusy mu už stála čerstvá baza, nakrájaný melón, jahoda, raňajková tácka v hoteli, zábavná relácia v súkromnej telke a množstvo ďalších tém, na ktoré SR nedá 11 miliónov z verejných zdrojov.
Predseda vlády by mohol stručne alebo aj obsiahlejšie vysvetliť, prečo teraz považuje pomoc pre nezriaďovanú kultúru za dôležitú. Lebo v uplynulých dňoch vidíme, aké množstvo ľudí u nás stále netuší, čo kultúra je, ako vzniká, kto ju robí, kedy, kde, a už vonkoncom nie, akú hlbokú krízu od začiatku korony prežíva.
Osvetu v tomto smere nemôže robiť dáky no name z tlačového oddelenia ministerstva kultúry, hoci aj tam by mali súrne pohnúť zadkom, lebo hocičo by bolo lepšie ako škandalózne koaličné ticho.
Zato opozícia už hovorí a najhlasnejšie, s necitlivosťou, ktorá vyráža dych, exministerka kultúry (!) Ľubica Laššáková. Postavila sa striktne proti pomoci nezávislým tvorcom, proti vizuálnym umelcom, dramatičkám, poetkám, sochárom, režisérom či hudobníčkam. Pritom klame, až sa hory zelenajú, ale lož je pracovnou metódou jej starej a zjavne aj novej strany.
Pellegrini rovná sa Fico bez dvoch promile. Laššáková rovná sa Pellegrini bez jamiek na lícach, zato v čižmách na novom muzikáli so svojou obľúbenou speváčkou, ktorá asi zatiaľ pomoc nepotrebovala, ale ak to pôjde ďalej, ako naznačuje vláda, obávam sa, že onedlho bude. Už bude spievať na playback iba ak v kostoloch, na verejných podujatiach nie.
Pani Laššáková evidentne netuší, ako vzorovo transparentne a demokraticky funguje Fond na podporu umenia, inak by jej ani nenapadlo drístať, že sa verejnosť nedozvie, „akým kľúčom, komu a za čo“ sa pomoc poskytne. Zato proti štátnej citovej lotérii dojímavých koronových príbehov neprotestovala.
V skutočnosti to bude tvrdá, otvorená a férová súťaž tvorivých projektov, do ktorej sa môže zapojiť aj diskutér Gabriel Fúró, ktorý pod exministerkiným statusom dum: „Veď by v Smotánke nemohli ukazovať, že aké majú drahé topánky, šaty, kabelky, hodinky“. A pokračuje: „Dobrý umelci si hľadajú sami formu žitia ako ostatný obyčajný ľudia v štáte.“ Pán Martin Iba zasa radí: „Umelci… treba sa uskromniť.“ Ďakujeme, Martin!
Dve diktatúry u nás systematicky ničili slobodnú kultúru a z kriticky mysliacich tvorcov robili úhlavných nepriateľov režimu. Mečiar v tom pokračoval, Fico to rozvinul. Svoju moc a úspech postavili na estrádach, šlágroch a kolaborujúcej tretej lige alebo na drahom kupovaní druhej. Aj pre mizerné političky ako Laššáková dávame na kultúru najmenej v regióne. Tretina pamiatok je v dezolátnom stave. Tridsať rokov sme nedokázali pripraviť zákon o sponzoringu. V slovenských knižniciach si požičiava knihy o polovicu menej Gabrielov a Martinov, ako je priemer Európy.
Každý si smie myslieť, čo chce a, našťastie, nie je povinné chodiť do nezávislých divadiel, na moderný tanec ani na džez. No považujem za nesmierne dôležité, aby dnes zodpovední jasne vysvetlili, prečo komorné scény, hudobné kluby či umelecké galérie potrebujeme, ak chceme urobiť Slovensko lepším a spravodlivejším miestom pre všetkých.
V sobotu som bol v Bytči (prosím, nespodobovať B na P) na festivale Hviezdne noci a prvýkrát v Ladovni, novom nezávislom kultúrnom centre na Slovensku. Skupina dobrovoľníkov vlastnými rukami prerobila starú a vzácnu budovu bývalého židovského pivovaru Popper (slávneho majiteľa jedna totalita vyhnala, druhá okradla a šikanovala). Vznikla sála, aká by oslnila aj v štátoch, kde kancelárky a premiéri chodia do opery, počúvajú súčasnú hudbu a čítajú hrubé romány. Bol to silný zážitok. Niečo podobné sa nedávno podarilo v Rožňave s Rajským dvorom. Mladí splnili svoj sen a vytvorili niečo zmysluplné pre mesto a komunitu. Gabriel, Martin ani Ľubica L. neprišli, ale početné publikum sa našlo.
Organizátori na opravu minuli veľa vlastných peňazí. Teraz robia zbierku na činnosť a žiadajú o granty. Verím, že sa im z jedenástich melónov aspoň pár tisíc eur ujde, hoci je to kvapka v mori nákladov, spája sa s tým značná byrokracia a konkurencia bude veľká. Ich príbeh inšpiruje, ich snaha si zaslúži podporu.
Čo je kultúra? Všeličo. Napríklad aj zmena, ktorú ľudia nesľubujú, ale robia.
Citát:
Zuzana Čaputová
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
