Vrah, kričala brazílska ultrapravica na lekára, ktorý mal vykonať interrupciu. Desaťročnému znásilnenému dievčaťu

Nemocnica, v ktorej bol gynekológ ochotný umelo prerušiť jej tehotenstvo, bola vzdialená 1 500 kilometrov. V jej rodnom meste São Mateus interrupciu vykonať odmietli, hoci sudca ju vopred schválil.

Po spolitizovanom súdnom procese sa teda vydala na cestu do mesta Recife, ale keď prišla do nemocnice, vchod bol zablokovaný – ultrapravicovými aktivistami, ktorí sa o mieste zákroku dozvedeli z uniknutých informácií. Chceli jej v tom zabrániť.

Na lekára, ktorý mal interrupciu vykonať, vykrikovali, že je vrah. Snažili sa nakontaktovať na jej starú mamu, aby ju presvedčili, nech jej nedovolí zabiť jej pravnúča.

Musela sa preto schovať do kufra auta a do nemocnice sa nejako prepašovať bočným vchodom.

Mala len desať rokov.

Otehotnela po tom, ako ju znásilnil jej strýko. Robil to pravidelne od jej šiestich rokov. V poslednej dobe sa sťažovala na bolesti brucha, tak ju jej teta vzala do nemocnice, kde z krvných testov potvrdili, že je tehotná.

Zákony o interrupciách sa v Brazílii písali v prevažnej miere ešte v 40. rokoch a odvtedy sa veľmi nezmenili. Umelé prerušenie tehotenstva je povolené len po znásilnení, keď je život tehotnej ženy v ohrození, alebo keď plodu potvrdia anencefáliu, čo je ťažká, so životom nezlučiteľná anomália centrálneho nervového systému.

„Ak ide o znásilnenie, interrupcia sa môže vykonať len vtedy, ak vyšetrovanie preukáže, že išlo o znásilnenie. Lekári však môžu odmietnuť zákrok vykonať, ak je v rozpore s ich vedomím a svedomím,“ vysvetlila pre Denník N psychologička Evelyn Ciaová z Brazílie, ktorá pracuje s obeťami znásilnení.

Podľa nej ženy dosť často čakajú na súdne povolenie, ktoré však nikdy nepríde.

Vrah, kričali na lekára

Ultrapravicoví aktivisti a náboženskí fundamentalisti, ktorí sa zhromaždili pred nemocnicou, kričali na lekára, že je vrah. Vyšiel von a snažil sa im racionálne vysvetliť, že interrupciu nariadil súd a on ju jednoducho len vykoná.

Nikto ho nevnímal. Stáli si za tým, že desaťročné dieťa má porodiť vlastné dieťa.

Podarilo sa im aj dostať sa dnu a musela to riešiť polícia.

Tem um grupo de religiosos em frente ao hospital em que a menina de 10 anis está realizando um aborto devido ao estupro que sofreu, repito ESTUPRO, chamando o médico de assassino pic.twitter.com/IZFnG2KHTP

— Garoto do blog (@garotxdoblogofc) August 16, 2020

Informácia o tejto demonštrácii sa veľmi rýchlo rozšírila medzi miestnou feministickou komunitou a onedlho pred nemocnicou stáli aj tí, ktorí prišli dievča podporiť. „Uvedomili sme si, že potrebujeme podporu,” povedala pre The Guardian Elisa Aníbal z organizácie Fórum de Mulheres de Pernambuco, ktorá ľudí zvolala cez sociálne siete.

„Na konci dňa nás tam bolo viac ako 150 ľudí, ktorí sme to dievča podporovali – ženy, trans ľudia, ľudia s tmavou farbou pleti, mladí ľudia – a keď sme sa pozreli na tú druhú skupinu, boli to prevažne starí bieli muži v oblekoch a medzi nimi len pár žien,“ reagovala na ultrapravicových aktivistov.

Agenda ultrapravice a cirkvi

Miesto, kde mali dievčaťu tehotenstvo umelo prerušiť, bolo prísne tajné z bezpečnostných dôvodov. Presne preto, aby sa pred vchod nenatlačili ultrapravicoví aktivisti, pre ktorých je interrupcia horšia ako znásilnenie dieťaťa.

O tom, v ktorej nemocnici má byť zákrok vykonaný, sa dozvedeli z uniknutých informácií, ktoré prostredníctvom online videa zverejnila extrémistka a podporovateľka brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara Sara Girominiová. Vo videu povedala celé meno dievčaťa a tvrdila, že ju uniesli a že ju na nútenú interrupciu prevážajú súkromným lietadlom.

Video sa už nedá vidieť. Sudca Samuel Miranda Gonçalves Soares nariadil spoločnostiam Google, Facebook a Twitter, aby ho stiahli, a s ním aj všetky informácie o dievčati. Mali na to 24 hodín, inak budú platiť pokutu 50-tisíc brazílskych realov za každý deň zverejnenia informácií, čo je v prepočte približne 7 663 eur, informovala BBC.

Sara Girominiová ešte do minulého roku pracovala na ministerstve pre ženy, rodinu a ľudské práva, na čele ktorého stála ministerka Damares Alvesová, evanjelická pastorka.

Jedným z nápadov ministerky Alvesovej bolo napríklad učiť „abstinenciu na sexuálnej výchove,” povedala psychologička Evelyn Ciaová, podľa ktorej sa prezident Bolsonaro a brazílska ultrapravica pokúšali urobiť interrupcie ilegálnymi aj v prípade znásilnenia či dokonca vtedy, ak je matka v ohrození.

Okrem ultrapravice veľkú úlohu zohráva aj protestantská a katolícka cirkev. „To oni boli tí, ktorí stáli pred dverami do nemocnice a chceli dievčaťu zabrániť dostať sa dnu. Dokonca sa nakontaktovali na jej starú mamu a žiadali ju, aby prehovorila desaťročné dievča, aby nezabíjalo jej pravnúča,” povedala Ciaová.

Cas Mudde, expert na politický extrémizmus a populizmus v USA a Európe a autor knihy The Far Right Today pre Denník N povedal, že „interrupcia je väčšinou odmietaná z kresťanských a nacionalistických dôvodov, pretože buď je to zabíjanie života, alebo je to oslabovanie národa. Ani jeden z týchto pohľadov sa veľmi nezaujíma o to, do akej rodiny sa dieťa má narodiť”.

Je to ľudské právo?

Podľa brazílskej ročenky verejnej bezpečnosti sú v Brazílii každú hodinu znásilnené štyri dievčatá mladšie ako 13 rokov. Podľa psychologičky Evelyn Ciaovej sa u týchto obetí rozvinie posttraumatický stres, depresia a iné psychické problémy.

„Pocity dieťaťa ako obete sexuálneho obťažovania a znásilnenia môžu byť vina, hanba, strach, obete môžu byť veľmi zmätené, pretože v mnohých prípadoch je agresorom niekto z rodiny, kto sa o deti má starať,“ vysvetlila Ciaová s tým, že psychologická pomoc je pre tieto obete veľmi dôležitá.

V Brazílii vraj platí legislatíva na ochranu detí, ktorá im garantuje zdravotnú aj psychologickú pomoc zadarmo. Podľa Ciaovej však chýbajú dostatočné informácie o tomto probléme a rodiny nevedia, kde majú pomoc hľadať.

Ďalšie štatistiky vyzerajú taktiež kruto. Podľa BBC News Brasil sa každý deň vykoná šesť interrupcií u dievčat od desať do štrnásť rokov, ktoré boli znásilnené.

A ako vyplýva z príbehu desaťročného dievčaťa prenasledovaného ultrapravicovými extrémistami a náboženskými fundamentalistami, tie dievčatá to vôbec nemajú jednoduché, kým sa k potratu vôbec dostanú.

Odporcovia umelého prerušenia tehotenstva sa často odvolávajú na právo plodu na život, zabúdajú však pritom na samotnú ženu, ktorá by sa mala stať matkou. Aj ona má totiž svoje práva.

„Potrat je pre mňa ľudským právom,“ povedala pre Denník N expertka na ľudské práva a rodovú rovnosť Gal Harmatová. „Je to zdravotný zákrok a každá osoba sa môže sama rozhodnúť, či ho podstúpi, alebo nie. Ľudia majú dovolené rozhodnúť sa, čo bude s ich telom, kedykoľvek chcú a z akéhokoľvek dôvodu to chcú.“

Či sa však raz situácia v Brazílii zmení, je ťažko povedať. Ciaová to nevidí veľmi ružovo, vraj ani v prípade, že by sa k moci dostala ľavicová vláda. „S Bolsonarom je tu dokonca šanca, že ešte pôjdeme vzad,“ dodala.