O pesimizme
Ak som sa pustil do reči s neznámym, nasledovalo rozprávanie o tom, ako nás budú ovládať.
Som pesimista. Mám strach zo sklamania. Vopred si preto vytváram čo najčernejšie teórie, ako by očakávaná situácia mohla dopadnúť. Moja manželka to nenávidí, a preto svoje obavy už rozvíjam iba v duchu. Keď máme ísť na dovolenku, vopred (v duchu) frflem, že tam určite budú príšerní ľudia, celé dni dážď, mizerné ubytovanie a možno aj prírodná katastrofa, ktorá zmetie celý hotel. Ak sa moje obavy naplnia, som už (mierne) pripravený. A ak nie, o to lepšie. Možno to bude znieť čudne, ale práve tieto extrémne negatívne očakávania ma držia nad vodou v situáciách neistoty, obáv, úzkosti a strachu. A tento rok by sa z úzkostných fóbií dal vytvoriť priam multižánrový festival, ktorého hlavné hviezdy sú (obávam sa) ešte len na ceste.
Asi nie je náhoda, že jedným z trendov posledných rokov je práve dystopická literatúra.
