Čo vieme o šírení koronavírusu na školách? Prvé septembrové týždne prinesú veľký nárast prípadov, vraví epidemiologička

S ohľadom na pandémiu nového koronavírusu predstavuje škola rizikové prostredie.

Prečo? V malých – niekedy slabo vetraných – priestoroch sa stretávajú deti zo širšieho okolia, školáci pri hre zabúdajú na preventívne opatrenia a v priestoroch školy sa na jednom mieste stretávajú aj dospeláci (rodičia a personál školy), ktorí môžu vírus šíriť bez toho, aby mali symptómy.

2. septembra sa na Slovensku začne školský rok 2020/2021. Ako hodnotiť prijaté opatrenia – medzi nimi prvé dva týždne povinnosť nosiť rúška pre žiakov druhého stupňa a na stredných školách – a aké sú najnovšie poznatky o šírení nového koronavírusu deťmi?

Zmena postoja

Na začiatku pandémie prevažoval názor, že deti nešíria vírus toľko ako dospelí.

Ešte začiatkom júla vyšiel v časopise Pediatrics komentár, že „pri deťoch je nižšia pravdepodobnosť, že sa nakazia a sú aj menej infekčné“.

Z uvedeného dôvodu považovali autori článku otvorenie škôl na jeseň za bezpečné, ak sa v nich bude dodržiavať fyzický odstup a komunitné šírenie nového koronavírusu bude nízke.

Ku komunitnému šíreniu nákazy dochádza, keď je viacero prípadov ľudí, pri ktorých sa nedá určiť, odkiaľ sa nakazili, takže sa ochorenie voľne šíri v populácii (komunite).

Viaceré štúdie však postupne ukázali, že aj deti môžu šíriť vírus, obzvlášť medzi členmi domácnosti. „Ak je dieťa nakazené, nie je o nič menej infekčné ako dospelí,“ komentuje zistenia ďalšej štúdie časopis Nature.

Aj slovenská epidemiologička Alexandra Bražinová je presvedčená, že „deti šíria nový koronavírus rovnako dobre ako dospelí“. Jediný rozdiel je podľa nej v tom, že „deti – najmä tie malé – môžu mať proti novému koronavírusu skríženú imunitu, takže majú menšie riziko, že sa infikujú. No ak sú už infikované, vírus môžu šíriť takisto ako dospelí,“ dodala odborníčka, ktorá pôsobí na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.

Prípad v štáte Georgia

Zrejme najznámejší prípad tohto druhu, keď sa ochorenie COVID-19 masovo rozšírilo v detskom kolektíve, pochádza z letného tábora v americkom štáte Georgia, ktorý sa konal na konci júna.

Informuje o ňom augustová správa amerického Strediska pre kontrolu a prevenciu chorôb (Centers for Disease Control and Prevention, CDC).

V tábore bolo skoro 600 detí vo veku od 6 do 19 rokov (priemerný vek 12 rokov) a personál s priemerným vekom 17 rokov.

Deti spali v 31 chatkách, priemerne v nich bolo 15 osôb. Rúška nosil iba personál, deti nie ani vtedy, keď spoločne spievali a hrali sa. V chatkách sa nevetralo, keďže okná aj dvere boli uzavreté.

Na COVID-19 sa testovalo 344 účastníkov letného tábora a 260 testov (76 percent) bolo pozitívnych.

Tieto zistenia podľa autorov štúdie ukazujú, že „SARS-CoV-2 sa efektívne šíri aj v prostredí medzi mladými ľuďmi a následne sa dostáva medzi všetky vekové skupiny“.

„Tento výskum prináša ďalšie dôkazy, že deti všetkých vekových kategórií sa môžu nakaziť novým koronavírusom SARS-CoV-2 a na rozdiel od predošlých správ môžu pri šírení nákazy zohrávať významnú rolu,“ uvádza sa v správe Strediska pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), na ktorej pracovala dvadsiatka autorov a autoriek.

Význam komunitného šírenia

Odborníci sa zhodujú, že šírenie nového koronavírusu v školách je nízke, ak je vírus v populácii pod kontrolou a nedochádza ku komunitnému šíreniu. V opačnom prípade sa vírus rozšíri do škôl a z nich zase do bežnej populácie – to bol aj prípad štátu Georgia, v ktorom zaznamenali až 993 nových prípadov v prvý deň letného tábora 21. júna.

Epidemiológ Andrew Noymer z kalifornskej univerzity v Irvine sa pre denník Washington Post vyjadril, že uvedené zistenia sú natoľko závažné, že „pri otváraní škôl treba byť mimoriadne obozretní“.

„Ak sa školy otvoria v oblastiach s vysokou mierou komunitného šírenia, veľké prepuknutia choroby sú nevyhnutnosťou. Výsledkom budú úmrtia,“ cituje Nature epidemiologičku Zoë Hydeovú z University of Western Australia v Perthe.

Dodajme, že na Slovensku v tejto chvíli ku komunitnému šíreniu nového koronavírusu nedochádza, preto možno otvorenie škôl považovať za bezpečné. Treba však dodať, že vo štvrtok bolo na COVID-19 chorých 1 055 ľudí, čo znamená prekonanie vrcholu z 22. apríla, keď bolo naraz zachytených 1 022 chorých. Odvtedy toto číslo klesalo až do otvorenia hraníc.

Štúdia o šírení vírusu v letnom tábore v Georgii má niekoľko nedostatkov – netestovali sa všetky deti, preto mohli výskumníkom uniknúť nejaké prípady. Navyše, niektoré deti sa mohli nakaziť už pred začiatkom tábora, čo sa však nedá zistiť. Určiť nemožno ani to, ktoré z detí dodržiavali aspoň niektoré preventívne opatrenia, napríklad fyzický odstup. Robiť definitívne závery o šírení vírusu v školskom prostredí len z tejto štúdie sa preto nedá.

Prípad z Izraela

K podobnému prepuknutiu ochorenia v školskom prostredí ako v Georgii došlo v polovici mája aj v Izraeli. Bolo to desať dní po tom, čo sa v krajine otvorili školy. Na začiatku mája, keď sa deti začali vracať do škôl, mali v Izraeli 127 nových prípadov denne, čo je 15 prípadov na milión obyvateľov.

Teplota vtedy presahovala 30 stupňov Celzia, v triedach bola zapnutá klimatizácia a študenti nenosili rúška. Na najzasiahnutejšej škole v Jeruzaleme ochorelo 153 študentov (13,2 percenta z celkového počtu) a 25 členov personálu (16,6 percenta).

„Celkovo sa nakazilo okolo 260 ľudí – študentov, členov personálu, príbuzných a známych,“ uvádza štúdia, ktorá vyšla minulý mesiac v Eurosurveillance.

Záleží na celkovej epidemiologickej situácii

Prípady z letného tábora v Georgii a zo škôl v Izraeli sú v rozpore s predošlými poznatkami, že riziko šírenia vírusu v školskom prostredí je nízke.

Keď sa v minulých mesiacoch otvorili školy v Dánsku, Fínsku, Belgicku, Holandsku alebo Rakúsku, v krajinách nezaznamenali rapídny nárast prípadov, ako uvádza magazín Science.

Ako je to možné? Podľa epidemiologičky Bražinovej treba brať do úvahy „celkovú epidemiologickú situáciu v krajine“. „Ak mali málo nových prípadov a otvorili školy, nemuseli pozorovať veľký nárast. Dôležitá bola východisková pozícia, keď otvárali školy,“ dodala epidemiologička.

Nárast prípadov v septembri

Podľa harvardského epidemiológa Williama Hanaga bola pôvodná predstava, že deti sa novým koronavírusom nakazia len zriedkavo a málokedy ho šíria, skreslená, lebo sme o celom probléme uvažovali chybne.

Keď sa v domácnosti vyskytlo ochorenie COVID-19, pátralo sa po osobe, ktorá bola domnelým pôvodcom ochorenia. Za neho sa obyčajne označil dospelý, keďže mal viditeľné symptómy.

Z toho sa usudzovalo, že ak sa v rodine ochorenie vyskytlo, domov ho doniesol rodič, od ktorého sa COVID-19 preniesol aj na deti. Podľa Hanaga je však rovnako dobre možné, že sa najprv nakazilo dieťa, ktoré ochorenie rozšírilo na dospelých. Tento fakt sme však obyčajne opomínali, keďže deti sú väčšinou bezpríznakové, prípadne majú mierne symptómy.

„Niekoľko štúdií zistilo, že ak má dieťa menej ako 18 rokov, má tretinové až polovičné riziko, že sa vírusom nakazí. Riziko nákazy je najmenšie pri najmenších deťoch. Prečo je to tak, sa intenzívne skúma,“ uvádza v tejto súvislosti časopis Science s tým, že definitívna odpoveď na nižšie riziko nákazy detí je zatiaľ neznáma.

Zdanie, že deti šíria nový koronavírus menej ako dospelí, mohlo vyvolať aj zatvorenie škôl, kde sa deti intenzívne stretávajú. „Nevideli sme typy interakcie, ktoré možno očakávať, keď sú školy otvorené,“ dodal harvardský epidemiológ Hanage.

S otvorením škôl teda možno predpokladať, že sa zvýši počet nových prípadov, hoci – ako už bolo povedané – veľmi záleží na celkovej epidemiologickej situácii v krajine.

Bez ohľadu na to si epidemiologička Bražinová myslí, že „prvé septembrové týždne prinesú na Slovensku veľký nárast prípadov“. „Ťažký bude nielen september, ale aj ďalšie obdobie, keď bude chrípka,“ dodala vedkyňa z UK.

Semafor

Školský rok sa na Slovensku začne riadne v septembri a dochádzka detí bude povinná. Epidemiologička Zuzana Krištúfková nevidí dôvod na odklad školského roku: „Rodičia boli upozornení, aby s deťmi necestovali do zahraničia a nevystavovali ich zbytočne riziku nákazy. Na jar deti veľa školy vynechali a je vhodné, aby teraz nastúpili do vyučovacieho procesu a dohnali zameškané.“

K možnej nákaze novým koronavírusom na školách bude ministerstvo školstva pristupovať jednotlivo. Kvôli tomu vytvorilo semafor, ktorý ukazuje mieru rizika nákazy na škole.

Zelená fáza semaforu znamená, že v škole nie je nikto nakazený ani podozrivý z ochorenia COVID-19.

V oranžovej fáze bude v škole podozrenie na koronavírus u jedného človeka a červená fáza bude znamenať potvrdenie nákazy u jedného učiteľa či dvoch žiakov. Za podozrivého môže vyhlásiť žiaka či učiteľa len lekár alebo RÚVZ.

Bližšiemu popisu semafora a jednotlivých opatrení sa Denník N venoval v článkoch „Vysvetľujeme: Čo sa bude diať v škole, keď sa nakazí jeden žiak v jednej triede?“ a „Opatrenia na školách: povinné rúška, dezinfekcia a izolačné miestnosti. Plošne zatvárať školy ministerstvo nechce“.

Význam rúšok

Ako to bude s rúškami? Pre deti z materských škôl nie sú povinné a prváci až štvrtáci základných škôl ich nemusia nosiť v triedach. Všetci žiaci musia mať ochranu tváre na spoločných chodbách.

Žiaci na druhom stupni, stredoškoláci a vysokoškoláci musia mať rúška prvé dva týždne školy aj v triedach.

Čo sa stane, keď uplynú dva týždne? „Uvidíme podľa situácie,“ povedala pre Denník N epidemiologička Bražinová a vysvetlila, prečo sa k opatreniam s rúškami pristúpilo: „Prvé dva týždne sú veľmi dôležité, lebo rúška sú efektívnou bariérou a dva týždne je maximálna inkubačná doba. Deti sa vrátia z dovoleniek a rúška by mohli zabrániť šíreniu ochorenia, ak si ho so sebou donesú. Ak by všetci prvé dva týždne poctivo nosili rúška, veľmi by nám to pomohlo, aby sa ochorenie nerozbehlo.“

Hoci na začiatku pandémie panovali o rúškach aj pochybnosti, mnohé novšie štúdie potvrdili, že v boji s novým koronavírusom sú mimoriadne účinné.

Podľa pre-printu (nerecenzovaná štúdia) z mája tohto roku, na ktorom robilo vyše 20 vedcov a vedkýň hlavne z univerzity v Edinburghu, znižuje nosenie rúška o 90 percent vzdialenosť, ktorú prekonajú čiastočky vylúčené pri dýchaní a kašľaní.

„Ohromila ma účinnosť všetkých druhov rúšok, ktoré sme testovali,“ povedal v správe univerzity v Edinburghu spoluautor pre-printu Ignazio Maria Viola.

„Bolo upokojujúce, že doma vyrobené rúška fungovali rovnako dobre ako chirurgické rúška, čo sa týka schopnosti zastaviť prúd vzduchu vychádzajúci z úst,“ dodala spoluautorka pre-printu Felicity Mehendale z univerzity v Edinburghu.

Vetranie, klíma a hygiena

Nový koronavírus sa šíri na kvapôčkach s priemerom viac ako 5 mikrometrov, ktoré nakazený vylúči pri hovorení, kýchaní alebo kašľaní, no predpokladá sa aj prenos vzduchom na čiastočkách do 5 mikrometrov. Tieto častice sú ľahšie, preto môžu doputovať na oveľa väčšie vzdialenosti ako sú dva metre, na ktoré sa presúvajú kvapôčky s priemerom nad 5 mikrometrov.

Z uvedeného dôvodu vedci a vedkyne už nejaký čas upozorňujú, aby sa uzavreté miestnosti dôkladne vetrali a nepoužívala sa v nich klíma, ktorá by mohla vírus voľne prenášať. Týchto rád sa drží aj ministerstvo školstva: „Odporúčame nepoužívať klímu a ventilátory,“ povedal minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

Ministerstvo školám určuje aj to, aby dbali na dostatočné hygienické opatrenia – toalety musia byť vybavené mydlom a jednorazovými papierovými utierkami.

Okrem rúšok a hygieny je ďalším účinným opatrením proti novému koronavírusu aj fyzický odstup. „Odporúčame, aby sa veľké triedy rozdelili do menších skupín,“ povedala Bražinová.

Povinné meranie teploty pred vstupom do školy bude platiť iba v červenej fáze.

Podobné opatrenia nie sú v žiadnom prípade výnimkou. Napríklad v Južnej Kórei sa školákom meria teplota každé ráno až dvakrát – najprv doma a potom pred vstupom do školy. Rúška nosia učitelia aj žiaci a študenti neustále okrem telesnej výchovy pod podmienkou, že dodržiavajú bezpečný odstup.

Tamojším školám sa odporúča, aby hudobnú výchovu vyučovali iba v online forme, keďže pri spievaní hrozí zvýšené vylučovanie kvapôčok s vírusom. V jedálni sa musia nosiť plastové štíty. „U nás sa školám odporúča, aby si vytvorili časový plán a deti chodili do jedálne postupne, aby sa do nej naraz nenahrnulo veľa detí,“ dodala Bražinová.

Uvedené opatrenia majú chrániť nielen deti, ale aj učiteľov a učiteľky a ďalší personál školy. Napríklad vo Švédsku zaznamenali niekoľko prípadov úmrtí učiteľov v čase, keď na školách neprijali žiadne zásadné preventívne opatrenia proti šíreniu koronavírusu.

Opatrenia sú adekvátne a realizovateľné

Epidemiologička Krištúfková si myslí, že všetky opatrenia, ktoré sa na slovenských školách prijali, „sú adekvátne a v praxi realizovateľné“. „Mohli by sme vymyslieť aj iné opatrenia, no ak sa nedajú realizovať, sú nanič. To, čo sa prijalo, je kompromis – vychádza z toho, aby sa pred nákazou chránili deti aj personál a nedoniesli ju domov.“

„Fyzický odstup, rúška nosené študentmi aj učiteľmi, hygiena a vetranie sú dôležité faktory pri znižovaní rizika nákazy v triedach,“ cituje denník Washington Post epidemiologičku Caitlin Riversovú z Johns Hopkins University.

Význam uvedených opatrení vyzdvihli aj obe oslovené slovenské epidemiologičky, štúdia amerického Strediska pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) o šírení nákazy v letnom tábore v Georgii aj odborníčky a odborníci oslovení vedeckými časopismi Science a Nature či denníkom Guardian.

Dostupné na: DOI: http://dx.doi.org/10.15585/mmwr.mm6931e1