Vymazávanie pamäti. Monument v Banskej Bystrici ukazuje, ako zabúdame aj na to najhoršie

Ten zvláštny monolit priťahuje pohľad a potom aj telo. Pôsobí tak, ako keby odniekiaľ pristál do krajiny. Vyvoláva asociácie a vzbudzuje pozornosť. Zhltne vás do seba cez temný otvor bez vrát. Vedie kroky nahor schodmi ponorenými v šere. Aby vás nakoniec vypustil do svetla na vyhliadkovej terase.

Oči z výšky blúdia po okolí, skúmate, čo vidíte. Čudujete sa, že vlastne takmer nič nevidíte. Tak načo ste potom vlastne tu? Stali ste sa súčasťou obnovy vojenského cintorína z obdobia prvej svetovej vojny v Banskej Bystrici. Mozog začína pracovať.

Architektom zo štúdia N/A (Benjamín Brádňanský, Víto Halada a spolupracovníci) pri tomto projekte nešlo (len) o zveľadenie hrobov a krajinárske práce. Ale o dôležité otázky – akým spôsobom zaobchádzame s minulosťou a ako funguje spoločenská pamäť. Za tento prístup zhmotnený v architektúre si vyslúžili nomináciu v tohtoročnej súťaži CE.ZA.AR.

Obnoviť spomienku

Dlhý príbeh krátko: V lete 1914 prebieha v Banskej Bystrici mobilizácia, vojaci za zvukov hudby a veľkej slávy odchádzajú na front. Onedlho v meste vzniká veľký barakový tábor vojenskej nemocnice. K zdravotníckemu stredisku pribúda aj cintorín, na ktorom postupne leží takmer 1 400 vojakov. Mohutný pomník vzdáva česť ich pamiatke.

V priebehu ďalších desaťročí areál začína chátrať. V 70. rokoch ho nekompromisne pretne vozovka, po prelome milénia je ďalšia časť zastavaná komerčnou prevádzkou. Historická stopa mizne a s ňou aj pripomienka ničivej vojny a nezmyselne vyhasnutých mladých životov.

Pri príležitosti stého výročia ukončenia Veľkej vojny vzniká iniciatíva mesta na revitalizáciu cintorína. V roku 2016 prebieha architektonická súťaž a ústredná otázka znie: Ako naložiť so zanedbaným torzom areálu a prinavrátiť miestu dôstojnosť a možnosť spomienky? Ateliér N/A so svojím prenikavým návrhom získava prvú cenu.

Ukázať vymazanie

„Naša počiatočná idea bola, nerobiť tam nič“, začína výklad Víto Halada.