Newsfilter: Policajný prezident pôsobí ako ohrdnutý hrdina
Spor Lučanského a Mikulca dôveryhodnosť polície nezvýši.
Správy vyberal a komentoval Tomáš Gális
1. Spor Lučanského a Mikulca dôveryhodnosť polície nezvýši
Keď koncom júna policajný prezident Milan Lučanský oznamoval, že o dva mesiace vo funkcii končí, zdôvodňoval to tým, že nechce niesť zodpovednosť za politizáciu polície, že nemá dôveru nového vedenia ministerstva vnútra, že ich názory na budúcnosť Policajného zboru sa rozchádzajú a že Romana Mikulca uznáva ako korektného človeka, ale neuznáva ho ako ministra. Bolo to tvrdé, ale v zásade pochopiteľné vyjadrenie.
Bude to zlé. Lučanský sa do funkcie dostal za predchádzajúcej vlády, ktorej predstavitelia tej súčasnej nevedia prísť na meno. Napriek tomu, že sa polícia pod jeho vedením začala časťou mediálne najvypuklejších prípadov zaoberať oveľa intenzívnejšie než predtým, Lučanského vnímala nová garnitúra ako súčasť tej predchádzajúcej.
Koncom júna sa teda mohlo zdať, že si zúčastnené strany povedali, čo majú na srdci, a tým sa to skončí. Napokon, nebol by to prvý ani posledný podobný prípad. Ako sa však ukazuje, odchádzajúci šéf polície cíti krivdu a neváha sa so svojimi pocitmi zdôverovať na svojej oficiálnej stránke aj naďalej.
Prvotným impulzom či možno zámienkou sa stalo utorkové vyjadrenie premiéra Igora Matoviča, ktorý povedal, že Lučanský je súčasťou komisie na reformu polície. Policajný prezident však komisiu, naopak, označil za paškvil. Tvrdí, že sa jej zasadnutia zúčastnil len zo zvedavosti a že jej moderátor, bývalý policajný šéf Jaroslav Spišiak, „si celú komisiu moderuje na svoj obraz a potreby“.
Aby zostal verný svojim dávnejším tajuplným vyjadreniam,
