Denník N

Historička Dvořáková: Stredovek bol dobou temna iba pre ženy

Daniela Dvořáková. Foto N - Tomáš Benedikovič
Daniela Dvořáková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Stredovek bol obdobím mužov, ženy neboli považované za plnoprávne osoby. „Aj vtedy žili výnimočné ženy, ktoré mali obrovské nadania, ale svoje talenty nemali kde realizovať,“ hovorí v rozhovore historička Daniela Dvořáková.

Stredovek býva niekedy označovaný ako „doba temna“, obdobie biedy, úpadku, zaostalosti a zlej hygieny. Bolo to naozaj tak?

Stredovek určite nemožno nazvať obdobím temna. Tak ho nazvali humanisti, ktorí sa v 16. a 17. storočí myšlienkovo vracali k antike. Obdobie stredoveku sa im javilo ako spiatočnícke, tmárske. Určite to tak však nebolo, pretože práve stredovek položil základy nášho súčasného života a modernej spoločnosti. Práve vtedy vznikli mestá, univerzity, definoval sa národ a štát, bolo dovŕšené osídlenie v podstate do dnešnej podoby. Stredovek priniesol také objavy ako mlynské koleso, chomút, fúrik, kompas, prvé stroje, hodiny aj hodinky s ozubeným prevodom, knihu, vidličku, spodnú bielizeň, gombíky, rukávy, okuliare, narkózu, šach, karneval, notára, banky, záložne, požičovne a cez rozšírenie papiera kníhtlač aj karty. Takže rozhodne nebol až taký temný.

Aké postavenie mali v tomto období ženy?

Ak bol stredovek obdobím temna, tak do istej miery práve pre ženy. Bolo to totiž obdobie mužov. Ženy v tom čase neboli v spoločnosti považované za plnoprávne osoby. Napriek tomu bol stredovek v porovnaní so starovekým Rímom či Gréckom posunom k lepšiemu, pretože ako novinku priniesol kresťanstvo.

Kresťanstvo vo svojej podstate uznávalo rovnoprávnosť žien. Ženy boli zrazu chápané ako samostatné duchovné bytosti, ktoré majú dosiahnuť spásu vlastnou cestou. Veď aj samotný Ježiš pristupoval k ženám až šokujúco rovnoprávne. So stredovekom neskôr prišla aj dvorská kultúra s rytierstvom a uctievaním dám.

Aký život viedli ženy v stredoveku? Historici sa vyjadrujú, že boli veľmi húževnaté, vynaliezavé, šikovné a kreatívne, že dokázali riadiť domácnosť aj kráľovstvo.

V stredoveku všetky ženy, bez rozdielu spoločenského postavenia či majetku, pracovali. Dokonca aj najurodzenejšie a najvyššie postavené členky spoločenských elít. Tie sa venovali ručným prácam, tkaniu a šitiu. Jeden francúzsky historik nazval stredoveké šľachtičné veľmi príznačne výkonnými textilnými robotníčkami.

Môžeme povedať, že ženy v stredoveku boli neustále niečím zamestnané. Riadili a kontrolovali domácnosti aj celé hradné panstvá, pretože ich muži trávili veľkú časť roka na vojenských výpravách alebo sprevádzali panovníka na jeho cestách. Keďže v stredoveku ešte politické štruktúry neboli vyvinuté, moc sa vykonávala tak, že panovník a kráľovský dvor, jeho hodnostári a dvorania sa neustále pohybovali po krajine.

Až časom, v 16. storočí, s príchodom odborného personálu a správcov, sa ženy stali na dvoroch a panstvách naozaj už len akýmisi ozdobami.

Aký bol život neurodzenej ženy? Mali šľachtičné život zásadne lepší?

Sedliacke ženy mali život veľmi ťažký, ženy v mestách sa mali o niečo lepšie. Ak napríklad v meste žena ovdovela, stala sa v podstate slobodnou. Mohla si napríklad ponechať manželovo remeslo a ďalej riadiť dielňu.

Zámožné šľachtičné svoj život oveľa jednoduchší nemali. Ak napríklad ovdoveli ony, okamžite sa dostali pod obrovský tlak, aby sa znovu vydali. Existuje množstvo až hrôzostrašných príbehov, keď sa šľachtičná za žiadnu cenu znovu vydať nechcela. Bola rada, že je konečne vdovou, má pokoj a nikto ju neovláda. K ďalšiemu sobášu ju zvykli nútiť aj násilím. Napríklad kráľovná Alžbeta Luxemburská, dcéra Žigmunda Luxemburského a Barbory Celjskej, mala niečo vyše 30 rokov, keď ovdovela. Uhorskí magnáti na ňu vyvíjali enormný tlak, aby si zobrala za muža ledva šestnásťročného poľského kráľa. Keďže sa odmietala podriadiť a vydať, bola z toho obrovská, niekoľko rokov trvajúca občianska vojna.

Prečo ich nútili k sobášom? Z majetkových dôvodov?

Slobodné ženy jednoducho mimo štruktúr rodiny nemali šancu prežiť. Spoločnosť bola tak nastavená, ženy nemali nárok na samostatnú existenciu. Žili v rodinách a ich miesto bolo len v rámci nich. Druhá možnosť boli komunity v kláštoroch.

Musíte si uvedomiť, že stredoveké rozmýšľanie bolo jasné: žena je menej než muž. O 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Iné podcasty Denníka N

Rozhovory

Životy žien

Veda

Teraz najčítanejšie