Denník N

Tri maďarské strany podpísali deklaráciu o zjednotení, ako to spravia, ešte musia dohodnúť

V lete takto hromadne podpísali deklaráciu o zjednotení a vytvorení spoločnej strany, teraz to na zjednocovanie nevyzerá. Za stolom v auguste sedeli predseda Mosta-Híd László Sólymos (vľavo), predseda SMK Krisztián Forró (uprostred) a predseda Spolupatričnosti Szabolcs Mózes. Foto - TASR
V lete takto hromadne podpísali deklaráciu o zjednotení a vytvorení spoločnej strany, teraz to na zjednocovanie nevyzerá. Za stolom v auguste sedeli predseda Mosta-Híd László Sólymos (vľavo), predseda SMK Krisztián Forró (uprostred) a predseda Spolupatričnosti Szabolcs Mózes. Foto – TASR

Strany SMK, Most-Híd a Spolupatričnosť uzavreli dohodu o vytvorení spoločného maďarského politického subjektu. Podľa predsedu Mosta by v ňom mali mať miesto aj iné národnosti, ostatní by prioritne riešili problémy Maďarov na Slovensku.

V poslednom desaťročí pri národných maďarských sviatkoch na Slovensku platilo, že sa sympatizanti SMK a Mosta-Híd zhromažďovali oddelene, vo štvrtok to však v Komárne pri príležitosti maďarského národného sviatku kráľa Štefana bolo inak. Tentokrát sa stretli predsedovia troch strán – okrem SMK a Mosta aj Spolupatričnosť – a podpísali deklaráciu o zjednotení.

Myšlienka spoločnej deklarácie o zjednotení zaznela prvýkrát v júli na politickom pikniku, ktorý organizovalo hnutie Spolupatričnosť v Gombaseku pri Rožňave. Na slávnostnom akte v komárňanskom Dôstojníckom pavilóne sa zúčastnilo niekoľko desiatok členov troch strán. Bývalý predseda Mosta-Híd Béla Bugár medzi účastníkmi nebol.

Symbolika kráľa Štefana

Po podpísaní deklarácie odzneli príhovory troch predsedov najprv v slovenčine a následne aj v maďarčine. Predseda SMK Krisztián Forró vyzdvihol symbolický význam sviatku kráľa Štefana, ktorý bol zakladateľom dnes už tisícročného kresťanského maďarského štátu. Podľa Forróa má najväčšiu zodpovednosť pri spájaní maďarských strán SMK, ale zjednotenie si vyžaduje aj kompromisy.

Predseda Mosta-Híd László Sólymos zdôraznil, že tri strany stoja na začiatku dlhej cesty, na konci ktorej má vzniknúť spoločný politický subjekt. Podľa bývalého ministra životného prostredia sa musia definitívne dohodnúť do konca tohto roka. Upozornil aj na to, že predpokladom vzniku spoločnej strany musí byť aj to, že si strany budú vážiť aj rozdielne názory.

Otázky vnútornej štruktúry novej strany ešte nie sú vyriešené, vyhlásil zasa predseda hnutia Spolupatričnosť Szabolcs Mózes. To potvrdili aj predsedovia ďalších dvoch strán. Forró naznačil, že majú vzniknúť dve pracovné skupiny. Prvá sa zameria na organizačné otázky zjednotenia, druhá na obsahové záležitosti.

Začiatok procesu

Podpísanie Komárňanskej deklarácie je pokračovaním procesu, ktorý sa začal po parlamentných voľbách, v ktorých prvýkrát v histórii samostatného Slovenska zostali všetky maďarské strany pred bránami parlamentu.

Po neúspešných voľbách odstúpilo vedenie všetkých troch strán. Predseda dovtedy parlamentného Mosta-Híd Béla Bugár sa po kongrese strany nestal členom obnoveného vedenia a jeho miesto na čele strany prevzal László Sólymos, ktorý patrí medzi zakladateľov Mosta-Híd a jeho kľúčové figúry. Sólymos už aj pred voľbami presadzoval spojenie s SMK, vtedy však rokovania zlyhali.

Diskusia o spájaní sa dostala do ďalšieho štádia zvolením nového vedenia SMK. Predsedom sa stal Krisztián Forró, ktorý sa doteraz angažoval hlavne v regionálnej politike, no v roku 2016 riadil predvolebnú kampaň strany.

Forró je považovaný za človeka blízkeho niekdajšiemu predsedovi strany Józsefovi Berényimu, ktorý je podpredsedom Trnavského samosprávneho kraja a aj poradcom premiéra Igora Matoviča v otázke národnostných menšín. Berényi je zároveň podpredsedom SMK.

Tretia strana, ktorá sa zúčastňuje na spájaní, je Spolupatričnosť. Tú tvoria najmä mladí aktivisti, medzi nimi organizátori najväčšieho maďarského kultúrneho podujatia na Slovensku, gombaseckého letného festivalu, ale aj niektorí bývalí politici Mosta.

V Komárne neboli zastúpené dve menšie maďarské strany: Maďarská kresťanskodemokratická aliancia, ktorá kandidovala vo februári spolu s Mostom, a Maďarské fórum Zsolta Simona, ktoré išlo do volieb na kandidátke Maďarskej komunitnej spolupatričnosti.

Čo je v deklarácii?

Na komárňanskom mítingu neodznelo nič konkrétne o povahe budúcej spoločnej strany. Politici zdôrazňujú, že otázku štruktúry považujú za druhoradú, ich hlavným cieľom je riešiť problémy Maďarov na Slovensku.

Komárňanská deklarácia (jej názov je tiež symbolický: Viribus unitis – Spoločnými silami) je formálny dokument, z ktorého nevyplývajú žiadne významné záväzky pre podpisujúce strany. Odvoláva sa na odkaz kráľa Štefana, ktorý „vytvoril krajinu založenú na hodnotách, otvorenú k všetkým národom žijúcim na tomto území, ako aj k Európe“.

Zdôrazňuje, že Maďarov na Slovensku považujú strany za „štátotvorné spoločenstvo Slovenskej republiky a zároveň za súčasť maďarského národa“. Poukazuje na dôležitosť členstva v Európskej únii a na potrebu rozvoja menšinových práv. V najkonkrétnejšom bode deklarácie strany vyhlasujú, že v najbližších voľbách budú kandidovať „ako jednotná strana združujúca rôznorodé politické názory“.

Na snímke predsedovia maďarských strán počas brífingu po spoločnom rokovaní 7. augusta 2020 v Bratislave. Zľava László Sólymos (Most-Híd), Krisztián Forró (Strana maďarskej komunity) a Szabolcs Mózes (Spolupatričnosť). Foto – TASR

Predsedovia strán nechceli po podpísaní deklarácie odpovedať na otázky o tom, či už majú vymyslený mechanizmus vytvorenia vedenia spojenej strany a koho by navrhli za predsedu, ani o tom, či by predseda strany mal pochádzať z už existujúcich strán.

Podľa Forróa všetky tieto otázky budú riešiť pracovné skupiny, do ktorých práve delegujú členov jednotlivé strany.

Etnická, ale otvorená?

Symbolické gesto podpísania deklarácie pri príležitosti sviatku maďarskej štátnosti vyzdvihuje etnické zameranie novej strany, predsedovia však nevylučujú, že by v budúcnosti mohli osloviť aj iných ako maďarských voličov.

Podľa Sólymosa si Most chce zachovať svoju multietnickú povahu, pretože oni práve toto môžu „priniesť do spoločného projektu“. „Budem rád, ak vytvoríme program, ktorý bude vyhovovať aj Slovákom žijúcim medzi nami“, povedal Sólymos pre Denník N. Podľa neho v Moste sú ešte stále aj slovenskí politici napríklad v obecných samosprávach, ktorí chcú so stranou naďalej spolupracovať.

Spoluprácu s inými národnosťami nevylučuje ani SMK a Spolupatričnosť. Podľa Szabolcsa Mózesa to však v tejto chvíli nie je živá téma, pretože teraz riešia vznik jednotnej maďarskej strany a nevidí veľký záujem Slovákov o účasť na tomto projekte. „Ak by prišla napríklad druhá Lucia Žitňanská, budeme o tom diskutovať, ale dopyt tu je po spoločnom maďarskom zastúpení,“ povedal Mózes pre Denník N.

Predseda SMK nám nechcel odpovedať na otázku, ako budú pristupovať k tomu, ak Most-Híd bude trvať na účasti Slovákov v štruktúrach strany. „Bude to predmetom ďalších rokovaní,“ povedal Forró. Dodal, že jedným z hlavných cieľov spojenej strany bude rozvoj južného a východného Slovenska, z čoho môžu profitovať všetci tamojší obyvatelia.

Bugár by radšej vystúpil

Podľa bývalého predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára však nová strana má byť multietnická, a ak nebude, on z Mosta vystúpi. Bugár to povedal niekoľko dní pred podpísaním Komárňanskej deklarácie pre Aktuality.sk.

„Aj súčasné vedenie vie, že veľmi veľa našich bývalých aj súčasných voličov čaká na to, čo bude s Mostom a či sa zachová to, čo bolo hodnotovo navyše oproti iným menšinovým stranám. Keby sa to nezachovalo, musím povedať, že to by bol iný projekt, ktorý ja podporovať nebudem,“ vyhlásil Bugár.

Sólymos nechcel Bugárovo vyhlásenie komentovať. „To je jeho názor. Ja si myslím, že Most si má zachovať svoju doterajšiu identitu,” dodal Sólymos. Forró pre Denník N povedal, že jeho rokovacím partnerom je László Sólymos a tieto otázky rieši len s ním.

V Moste je viac politikov, ktorí považujú za dôležité, aby sa multietnický charakter strany zachoval aj v spoločnom subjekte. Podpredseda strany Attila Agócs alebo člen predsedníctva Ábel Ravasz podporujú spoluprácu aj s príslušníkmi rómskej národnosti a vo vedení strany je aj Michal Goriščák, zástupca primátorky vo Svidníku, ktorý sa hlási k rusínskej národnosti.

Vzťah s Maďarskom

Vedenia troch strán sa zhodli na tom, že nová strana má mať korektný vzťah s vládou v Budapešti. Most-Híd v uplynulých rokoch často kritizoval vládu Viktora Orbána za jej nedemokratické praktiky. Bugárova strana už od svojho vzniku v roku 2009 nemala dobré vzťahy s maďarským Fideszom.

Viktor Orbán nazval Most-Híd v roku 2019 „trieskou pod nechtami”. Podľa Sólymosa názor na politiku Budapešti nemôže byť prekážkou spolupráce maďarských strán na Slovensku, ale spoločná strana sa má zakladať na princípoch demokracie. „Jednotná strana má reprezentovať rôzne názorové prúdy, napríklad vo forme platforiem,” dodal Sólymos. Potrebu rôznorodosti spoločnej strany vyzdvihol aj predseda Spolupatričnosti, vzťah k maďarskej vláde však netvoril súčasť vyhlásení politikov troch strán.

Most-Híd

Slovensko

Teraz najčítanejšie