Bielorusko nám pripomína, aby sme verili v silu slobody
Predstava o tom, že história má predurčený smer, bola nezmyslom aj v roku 1989 a je ním aj v dnešnom Bielorusku.
Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite
Zo všetkých vzrušujúcich scén z Bieloruska mi v pamäti najviac utkvela nasledujúca. Muž, asi tridsiatnik, drží na rukách dieťa. „Voľby boli…“ hovorí do kamery. Zrazu nervózne stíchne, pozrie sa bokom na dieťa a potom výbušne zakončí: „… sfalšované.“ Toto je presne ten moment, ktorý je kľúčový pre každé protestné hnutie namierené proti akejkoľvek diktatúre. Je to moment, keď jednotlivec prelomí bariéru svojho strachu. Ešte včera by sa túto vetu na verejnosti dokončiť neodvážil, dnes je medzi desiatkami tisícov tých, ktorí kričia tú istú vec z plných pľúc, mávajú červeno-bielymi vlajkami a túžia po lepšom Bielorusku. A hovoria to pre budúcnosť detí, ktoré držia na rukách.
Dôležitá úloha žien
Bielorusko sa teraz pripojilo k dlhej línii antisovietskych a antipostsovietskych protestných hnutí, z ktorých niektoré uspeli a iné nie.
