Rodičom sa dnes odporúča, aby deti chválili. Ako to však robiť tak, aby to malo správny efekt?
Pochvaly deti potrebujú, dôležitý je však aj ich obsah a forma.
Aj chváliť treba vedieť. Osobitne deti. Lebo kým pochvala od rodiča či učiteľa môže napríklad deťom s nižším sebavedomím naozaj pomôcť, ak nie je dobre sformulovaná a načasovaná, míňa sa účinkom. Môže mať na dieťa aj dlhodobo negatívny vplyv, napríklad bude mať problémy akceptovať, že mu niečo nevyšlo, že neuspelo, že nie je najlepšie. Z obavy zo zlyhania alebo z toho, že nebude excelovať, si začne vyberať ľahšie úlohy, hrať na istotu a uspokojovať sa s tým, že takto to stačí.
Súčasná generácia rodičov už na rozdiel od predchádzajúcich pracuje s konceptom, že pochvala skôr pomáha ako škodí a je potrebná. „To však neznamená, že pri chválení rodičia nerobia chyby. Z mojej praxe môžem povedať, že najmä chválenie preháňajú. Niekedy sa namiesto toho, aby deti chválili, skôr chvália deťmi a sú presvedčení, že dieťa nevie vycítiť, kedy je pochvala nasilu. Peknými slovami bez obsahu môžete možno obalamutiť škôlkara, ale väčšie deti vám neúprimnosť jednoducho „nezjedia“ a len to povedie k zhoršeniu často už dosť komplikovaných vzťahov,“ hovorí izraelská výchovná poradkyňa Yael Schwartzová, ktorá s deťmi a rodičmi pracuje viac ako 25 rokov.
Schwartzová si všimla, že stále viac
