Denník N

Ako je to s financovaním vedy na Slovensku a ako by to malo byť?

Dôvera vo vedu a vakcíny sa vyskytuje spolu. Foto N – Tomáš Benedikovič
Dôvera vo vedu a vakcíny sa vyskytuje spolu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak chceme mať na Slovensku vedu svetovej úrovne, tak skúsme nastaviť také alebo podobné kritériá financovania vedy, aké majú v krajinách, kde sa robí najlepšia veda.

Autor pracuje na Ústave molekulárnej biológie SAV, je členom iniciatívy Veda chce žiť!

Dlhodobo sa diskutuje o mnohých aspektoch stavu vedy na Slovensku. Je smutnou pravdou, že financovanie vedy u nás patrí k najnižším v rámci Európskej únie, keďže dlhodobo vyčleňujeme na vedu len 0,8 percenta HDP ročne. Zdá sa, že v skutočnosti ide na vedu ešte menej. Aby sme pochopili, v čom spočíva problém financovania vedy, a tiež vedeli navrhnúť riešenia, ako zlepšiť prostredie na vedu na Slovensku, preberme si, ako sa financuje veda u nás a aké súťažné grantové schémy máme a ako fungujú. Predtým treba povedať aj to, že len malá časť prostriedkov na vedu ide cez súťažné grantové schémy, väčšinou ročne menej ako 10 percent, a to vtedy, keď sa prostriedky zo Štrukturálnych fondov EÚ čerpajú málo, resp. nečerpajú vôbec.

Grantové schémy

Máme nasledovné hlavné grantové schémy:

1. Projekty z agentúry VEGA. V roku 2019 sa riešilo skoro 1 800 projektov v celkovej výške vyše 16 miliónov eur. Priemerne 8 tisíc eur na jeden projekt.

2. Projekty z agentúry APVV. V roku 2018 podporovala projekty zo všeobecnej výzvy (približne 700 projektov) v celkovej výške 35 miliónov eur s maximálnou výškou dotácie na jeden projekt 250 tisíc eur.

3. Stimuly pre výskum a vedu. V roku 2019 bolo vyčlenených na 30 projektov 33 miliónov eur s maximálnou výškou dotácie na jeden projekt 1,3 milióna eur.

4. Projekty zo štrukturálnych fondov. Nejdem zachádzať do detailov posledných neúspešných výziev z roku 2017 v hodnote 300 + 300 miliónov eur. Treba si však pripomenúť, že v tomto prípade ani jedna univerzita a ani jeden ústav SAV nebol úspešný ako hlavný riešiteľ projektu a za pochybenia pri hodnotení projektov odstúpil minister školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) pán Plavčan. Po tom, ako EÚ rozhodla, že nepreplatí týchto 600 miliónov eur, ministerstvo nepodpísalo zmluvy za 300 miliónov eur z druhej výzvy. Bohužiaľ, pre projekty z prvej z týchto výziev na 300 miliónov eur zmluvy s ministerstvom už boli podpísané. Ak by sme to v krátkosti zhrnuli, tak namiesto 600 miliónov na vedu z EÚ sme mali zaplatiť 300 miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Čiže v tom momente bola čistá strata pre Slovensko takmer miliarda eur. Treba však spomenúť, že po prevalení tejto kauzy sa MŠVVaŠ snažilo zrušiť tie podpísané zmluvy za 300 miliónov, čo sa podarilo len čiastočne a podľa niektorých informácií sa podarilo zrušiť zmluvy za asi 100 miliónov.

Prečo máme problém

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie