Jeho meno má ostať nevyslovené. Vraha 51 ľudí z Christchurcha súdia pred rodinami jeho obetí

Na streche boli ostreľovači a pred budovou súdu sa začali zhromažďovať desiatky ľudí.

Súdna miestnosť bola pre opatrenia v súvislosti s koronavírusom relatívne prázdna. Audiovizuálny záznam celého procesu zrušili, aby sa predišlo propagácii neonacistickej propagandy.

Ako opísala BBC, vedľa útočníka v sivom väzenskom oblečení sedeli traja policajti. Muž z Austrálie mlčal, len občas sa obzeral po miestnosti. Sedeli v nej ľudia, ktorí sa prvýkrát pozreli do očí vraha svojich rodinných príslušníkov.

Muž v marci 2019 zabil pri najväčšom masovom útoku v histórii Nového Zélandu 51 ľudí a ďalších 49 zranil.

„Je to terorista, zločinec a extrémista, ale keď o ňom budem hovoriť ja, ostane bez mena. Vyslovujme, prosím, mená tých, o ktorých sme prišli, nie meno toho, ktorý to spôsobil,“ povedala o ňom po útoku premiérka Jacinda Ardernová.

„Možno sa chcel presláviť, ale my mu na Novom Zélande nedáme nič, ani len jeho meno,“ dodala.

Meno útočníka v článku neuvádzame ani my.

Zadovážil si aj dron

V pondelok sa začalo pojednávanie, ktoré potrvá štyri dni. Austrálčan môže dostať celoživotný trest bez možnosti predčasného prepustenia – ako prvý človek v histórii Nového Zélandu. Jeden zo svedkov požiadal o špeciálne udelenie trestu smrti, ktorý na Novom Zélande neexistuje.

Celkovo má svedčiť vyše 60 ľudí.

Súčasťou prvého pojednávacieho dňa boli prejavy rodinných príslušníkov zabitých.

Najemotívnejším okamihom bola výpoveď Janny Ezatovej, matky zosnulého Husseina Au-Umariho. Útočník po nej prikývol a utrel si jedno oko. Podľa Radio New Zealand to bola jeho jediná emócia za celý deň.

Ezatová mu povedala: „Rozhodla som sa, že vám odpúšťam, pretože necítim nenávisť. Nepoznám odplatu. V našej moslimskej viere sme schopní odpúšťať.“

„Odpúšťam vám. Škoda už bola urobená a Hussein sa mi nevráti, takže nemám inú možnosť.“

Vypovedala aj Maysoon Salamová, matka 33-ročného Attu Elayyana, ktorý bol jednou z obetí. „Kiežby ste dostali ten najtvrdší možný trest. Zabili ste svojich vlastných ľudí a myslím si, že vám svet za tento príšerný zločin nikdy neodpustí. Mysleli ste si, že nás zlomíte. Hrubo ste sa mýlili,“ uviedla.

Jej syn reprezentoval Nový Zéland vo futsale.

Pred súd zároveň predstúpil imám mešity Al-Noor Gama Fouda, ktorý nazval útočníka „oklamaným a podvedeným“.

Povedal, že videl „zlosť v očiach teroristu s vymytým mozgom“, a teroristovi odkázal, že jeho „nenávisť nie je na mieste“.

Syn zabitého Ashrafa Aliho uviedol, že má dodnes traumu: „Ešte stále sa mi premietajú v hlave spomienky – mŕtve telá všade naokolo a všade krv.“

Väčšinu času však tvorilo dokazovanie prokurátora, podľa ktorého sa Austrálčan na útok pripravoval 15 mesiacov. Vysvetlil, že útočník opakovane navštívil Christchurch, aby si urobil prehľad o mešitách. Dokonca si zadovážil dron na ich sledovanie.

Prokurátor uviedol, že terorista študoval moslimské zvyklosti s cieľom zistiť, v ktorý deň a v ktorú hodinu bude v chrámoch najviac ľudí. Zaumienil si „zavraždiť čo najviac ľudí“.

Útočník, ktorý sa obhajuje sám, bude vypovedať v nasledujúcich dňoch.

Naživo na Facebooku

K teroristickému útoku na dve mešity (Al Noor a Linwood) došlo 15. marca 2019 v meste Christchurch na Južnom ostrove Nového Zélandu. Polícia po útoku zadržala štyri ozbrojené osoby, no troch z nich následne prepustila. Jediným zatknutým z oboch útokov ostal spomínaný Austrálčan.

Agentúra Reuters opísala udalosti z mešity Al Noor takto: strelec mal na sebe maskáčové oblečenie, zaparkoval auto pri mešite, zobral dve zbrane, začal strieľať, po piatich minútach streľby do modliacich sa vrátil do auta, vymenil si zbrane a zastrelil aj tých, ktorí ešte prežili. Celý útok nakrúcal a vysielal naživo na Facebooku.

Sociálna sieť neskôr video odstránila.

Muž zverejnil aj rozsiahly antimoslimský manifest, v ktorom hovoril o „nacionalistických hrdinoch“. Odkazoval v ňom na nórskeho masového vraha Andersa Breivika, ktorý v roku 2011 zabil 77 ľudí.

Útočník plánoval zničiť aj samotné mešity. Obvinenia najprv odmietal, po roku (v marci tohto roka) sa k nim priznal.

Čo sa (ne)zmenilo?

Premiérka Jacinda Ardernová do mesiaca po útoku presadila zmenu benevolentného zákona o zbraniach. Poslanci parlamentu v pomere 119:1 odhlasovali zákaz poloautomatických strelných zbraní, ktoré sa dajú používať s oddeliteľným zásobníkom na viac než päť striel. Novozélandská vláda ich označila ako „zbrane vojenského typu“.

Ich majiteľom navrhli kompenzáciu v podobe ich odkúpenia.

Na Novom Zélande je podľa odhadov 1,5 milióna súkromne držaných zbraní, nový zákaz sa vzťahuje asi na 14-tisíc z nich.

Lenže podľa CNN sa na Novom Zélande cítia moslimovia aj naďalej ohrození. V krajine ich žije len 60-tisíc – tvoria zhruba jedno percento celej populácie.

Novinár Jehan Casinader pre Deutsche Welle píše, že Nový Zéland je tolerantný, ale stále do istej miery rasistický.

„Rasizmus tu je prítomný v mnohých podobách – je priamy aj nevyjadrený; vedomý aj nevedomý,“ komentuje.

„15. marca 2019 sme sa pýtali: ‚Ako sa to mohlo stať?‘ A teraz sa pýtame: ‚Čo môžeme urobiť pre to, aby sa to už nestalo nikdy v budúcnosti?’“