Denník N

Bielorusko, diktátor a naši fundamentalisti

Alexandr Lukašenko a Andrej Danko počas júnovej cesty v Bielorusku. Foto - TASR
Alexandr Lukašenko a Andrej Danko počas júnovej cesty v Bielorusku. Foto – TASR

Stabilita je to zaklínadlo, za ktorým sa skrýva podpora diktatúry, ktorá vždy umŕtvuje pohyb, nepredvídateľné zmeny, sily, záujmy, ktoré statočný diktátor drží pod pokrievkou.

Je tradičnou dilemou tak EÚ, ako aj USA, či posunúť do popredia geopolitické záujmy, alebo deklarované hodnoty. To preto, že tieto dve veľké federácie okato a transparentne deklarujú svoje hodnoty ako princípy konania. Teda USA iba do času Trumpa, teraz vysielajú už len chaotické signály bigotnosti a narcizmu. (Iné štáty s tým veľké problémy nemajú, pretože žiadne univerzálne hodnoty nedeklarujú, a ak vôbec nejaké, tak len náboženské.) A svet vždy pozorne sleduje, či konajú podľa deklarovaných hodnôt, alebo používajú dvojaký meter, čím sa myslí: hodnoty sem, hodnoty tam, geopolitika hrá prvé husle.

EÚ stála aj pred pár dňami pred takouto dilemou vo vzťahu k Bielorusku. Geopolitickým záujmom určite nie je zatlačiť Lukašenka do Putinovho náručia, ktorému sa Lukašenko nepochybne frajerským manévrovaním doteraz vyhol. V trojuholníku medzi Ruskom, EÚ a Čínou, ba v poslednom čase aj Trumpovými USA, dosiahol, že sa Bielorusko nedostalo pod žiadny dominantný vplyv a zároveň si udržal svoju diktátorskú moc. Hovorím schválne diktátorskú, lebo dlhodobo podriadil svojej individuálnej moci všetky zložky štátu a ako pekne vidieť z jeho dnešného správania, neopiera sa ani o demokratické voľby, ani o spontánnu podporu ľudu, ale o represívne policajné, bezpečnostné a vojenské zložky. EÚ správne zaviedla sankcie voči konkrétnym osobám na základe ich správania a brutality voči protestujúcim, rozhodla sa podporovať občianske iniciatívy, a to transparentne (aj keď veční konšpirátori budú šíriť reči o sprisahaneckých úkladoch „Západu“). Neuznala Sviatlanu Cichanovskú za novú prezidentku; a správne, lebo pani je len možnou víťazkou, ale požaduje nové a demokratické voľby s medzinárodnými pozorovateľmi. Ide o odlišný postup ako v prípade venezuelského Guaidóa, pretože ten bol predsedom parlamentu a z ústavy mu vyplývala pozícia dočasného prezidenta do demokratických volieb.

Skrytá podpora diktatúry

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie