Spisovateľka Etela Farkašová: Chápem, že je provokácia obhajovať pomalosť, ale je to nutné
Etela Farkašová sa s novou knihou Hodiny lietania dostala medzi desať autorov a autoriek nominovaných na cenu Anasoft Litera.
„Spoločnosť zameraná najmä na ekonomický zisk deformuje chápanie človeka ako mnohorozmernej bytosti,“ hovorí filozofka a prozaička Etela Farkašová.
Hrdinka vašej knihy Hodiny lietania sa vracia späť na Slovensko z dlhoročnej emigrácie. Sama ste nikdy emigrovať nechceli?
Mám skúsenosť „takmer emigrantky“. V skoré ráno 21. augusta 1968 sme s manželom ukončili dovolenku v Juhoslávii, sadli do trabanta a nič netušiaci namierili k maďarským hraniciam a domov. Tie však už boli zatvorené, zato Rakúsko otvorilo hranice pre turistov z Československa, zmenili sme teda trasu. Nakoľko sa situácia u nás doma zhoršovala, začali sme uvažovať o emigrácii, priznám sa, mňa tá predstava privádzala do zúfalstva.
Cestou do záchytného tábora v Traiskirchen sme neodolali lákaniu zájsť do Bergu a odtiaľ sa pozrieť ešte raz na Bratislavu. Tam, s ďalekohľadmi v ruke, sme si obaja uvedomili, kde je náš domov. Bolo rozhodnuté a ja som si napriek neistej budúcnosti v okupovanej vlasti vydýchla. Som človek, ktorý potrebuje stálejšie väzby nielen na ľudí, ale aj na priestor, a Miriam, ako som ju vytvorila, je podobný typ, takže jej útrapy z hľadania domova a túžby po ňom som vedela dobre pochopiť.
Miriam je starnúca citlivá žena, je to večná outsiderka. Stretáva sa s prejavmi rasizmu, antisemitizmu, spoločnosť je hrubá a egoistická. Taký portrét Slovenska nie je úplne lichotivý…
Žiaľ, je
