Denník N

Dokument o starobylom spôsobe včelárstva ukazuje, čo sa stane, ak porušíme pravidlá prírody

Hatidze je jednou z posledných európskych včelárok, ktorá pracuje s divými včelami a zbiera ich med. Zdroj – Filmtopia
Hatidze je jednou z posledných európskych včelárok, ktorá pracuje s divými včelami a zbiera ich med. Zdroj – Filmtopia

Film je poetickým vyobrazením rozporu medzi ziskom a udržateľnosťou, chaosom a harmóniou.

„Pri zbere medu treba nechať polovicu včelám,“ opakuje väčšinu dokumentárneho filmu Krajina medu jeho hlavná hrdinka Hatidze Muratova.

Hatidze žije na samote v horskej oblasti Macedónska a svojich nových susedov učí starobylé techniky chovu divých včiel. Asi už tušíte, ako to dopadne.

To však nie je podstatou filmu. To, že hlavná postava bude musieť obnovovať krehkú rovnováhu už beztak ohrozeného ekosystému, prezrádza samotná oficiálna anotácia, podľa ktorej: „Keď do Krajiny medu vtrhne rodina kočovníkov a poruší jej základné pravidlo, posledná chovateľka divokých včiel v Európe musí zachrániť včely a obnoviť prírodnú rovnováhu.“

Trailer filmu Krajina medu. Zdroj – Neon/YouTube

 

Chaos vs. harmónia

Krajina medu nie je dokument, v ktorom sa o divokých včelách dozviete nové či fascinujúce informácie. To, že včely si med tvoria, aby prežili zimu, a nie preto, aby sme si čo mali dávať do nápojov, je väčšine ľudí jasné.

Ide skôr o poetické vyobrazenie rozporu medzi ziskom a udržateľnosťou, prípadne chaosom a harmóniou. A o tom, čo sa stane, keď porušíme základné pravidlá prírody.

Krajina medu: 

  • Slovenská premiéra dokumentu sa uskutoční vo štvrtok 27. augusta v Parku pod Palmou, ktorý je areáli Novej Cvernovky.
  • Súčasťou premietania budú aj sprievodné podujatia ako pozorovanie včiel v sklenom úli či diskusia na tému včelárstva a medu. Hostkou diskusie bude aj molekulárna biologička Marcela Bučeková z Ústavu molekulárnej biológie SAV, ktorá sa venuje výskumu antibakteriálnej aktivity medu.
  • Kompletný program podujatia nájdete tu.

Hatidze je podľa autorov snímky jednou z posledných európskych včelárok, ktorá pracuje s divými včelami a zbiera ich med.

Žije so svojou starou a nevládnou mamou v opustenej dedine na severe Macedónska. Kamenný dom bez elektriny, v ktorom bývajú, má bližšie k minulým storočiam než k macedónskej metropole Skopje, ktorá je vzdialená menej ako sto kilometrov.

Tvorcovia dokumentu Tamara Kotevska a Ľubomir Stefanov natáčali film tri roky a sledovali, ako Hatidze nosí štepy divých včiel zo skalnatých štrbín a dutých stromov k svojmu obydliu, stará sa o ne a zbiera med, ktorý potom predáva v hlavnom meste na trhovisku.

Ilustračná fotografia. Zdroj – unsplash.com/Meggyn Pomerleau

Dokumentaristi zachytili aj príchod jej nových susedov. Veľká kočovná rodina, ktorá sa živí chovom dobytka, prinesie do jej pomalého spôsobu života chaos. Ten však nie

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra, Príroda, Zdravie

Teraz najčítanejšie