Denník N

Tri tváre jarmočného kšeftu

V najnovšej knihe Víťa Staviarskeho, ktorá je v užšom desaťčlennom výbere adeptov na cenu Anasoft litera, nájdeme tri novely, ktoré dovedna spája jedna téma – pestrý a nepoznaný svet jarmočného kšeftu.

Víťo Staviarsky nám vo svojich prózach neraz ponúka čosi ako pohľad z opačnej strany. A zväčša je to pohľad, ktorým hľadíme sami na seba – len z iného uhla a inými očami. Je to pohľad z miest, na ktoré sa jednak bežne nedostaneme a na druhej strane na ktoré nás to vlastne ani veľmi neťahá. Sú to totiž celkom iné svety, než na aké sme bežne zvyknutí. Sú kdesi na okraji. Ak nie aj za ním. A náš pobyt tam nie je ani zďaleka taký príjemný a pohodlný, ako by sme chceli. Je to, napríklad, rómska osada. Alebo záchytka. Prípadne márnica. Či najnovšie – jarmočný stánok.

Staviarskeho kniha Kšeft sa v roku 2020 dostala do desiatky literárnej ceny Anasoft litera. Na to sme si však už pri tomto autorovi akosi zvykli.

Vo víre jarmoku

Jarmok je svet sám osebe. S vlastnými pravidlami i vlastnými zákonmi. Navonok sa podobá na to, čo dobre poznáme zo svojej každodennosti, no je to iba povrchné zdanie. Za tenkou hranicou pultov predajných stánkov začína niečo nepoznané. Ale čo presne? Tri novely Víťa Staviarskeho nám to prinajmenšom naznačia.

Svet jarmokov je síce slobodný, avšak aj plný neistoty. Žiaden jarmok nie je rovnaký, žiaden vám nevie zaručiť, že na ňom budete úspešní a zarobíte. A zároveň žiaden tovar nie je stopercentnou zlatou baňou. Byť jarmočným predajcom si vyžaduje zvláštne schopnosti a výnimočný cit pre to, čo ľudia chcú, a zároveň treba mať čuch na to, čo do módy ešte len príde. A netreba zabudnúť ani na obdobie mimo sezóny, nechať si rezervu, to znamená – prežiť.

Víťo Staviarsky vo svojej knihe Kšeft vychádza z prostredia, ktoré mu je dôverne známe – sám, napokon, istý čas predával na jarmokoch po celom bývalom Československu (ak ste nevideli niektorého zo Staviarskych v akcii s farebnými tykadlami na hlave, zrejme vôbec nechodíte na jarmoky…). Kniha Kšeft nám ponúka tri samostatné novely, tri rôzne pohľady na pestrý jarmočný svet plný hudby, tanca, zdobených medovníkov, červených karamelových lízaniek a čínskeho plastového aušusu v najrôznejších farbách a formách.

„Ak chceš niečo predávať, dobré je spraviť si skúšku. Keď som začínal, kupoval som sto druhov hračiek po tri kusy. Neskôr som už brával tri druhy hračiek po sto kusov. Najlepšie je však zobrať tristo kusov z jedného druhu. Ale z ktorého? Je to záhada.“

Zápisky trhovníka

Prvú polovicu knihy Kšeft tvorí rovnomenná novela, o ktorej sa môžeme takmer s istotou domnievať, že má v sebe silný autobiografický náboj. Hlavný hrdina a zároveň rozprávač sa volá Víťo a je vyštudovaný scenárista, ktorý už roky zabŕda do trhovníckeho sveta. Je to vlastne akási reportážno-denníková mozaika mikropoviedok a čŕt o spanilých jazdách naprieč celým bývalým Československom a o hodinách strávených v stánkoch na nespočetných námestiach a námestíčkach. Výjavy z jarmokov v najrôznejších kútoch republiky spája motív najnovšieho jarmočného hitu – plastových tykadiel. Umelé hrkálky na strunkách totiž (celkom nepochopiteľne) idú naozaj na dračku. „Nejde o to, či sa ti nejaký tovar páči. Keď sa dobre predáva, hneď si ho obľúbiš. Veď čo je také úžasné na čelenkách s farebnými bobuľami? Nemôžeš ich zavesiť do stánku ani položiť na stôl. Musíš ich držať v ruke, hrkať nimi, žmurkať na deti, usmievať sa ako idiot.“

Také tykadlo je na jednej strane skvelý kšeft, no na druhej strane – ako metafora – je zároveň aj zmyslovým orgánom. V tomto prípade slúži ako nástroj na prienik do jarmočného života, vďaka ktorému sa zo Staviarskeho novely Kšeft stáva presný opis anatómie trhovníckeho predaja, ale aj štúdia vzťahov (na úrovni predajcov i medzi predajcom a kupujúcim). Prostredníctvom týchto senzorov sa nám do rúk dostáva takmer sociologický prieskum jedného pozoruhodného fenoménu zabalený do šiat dobrodružného jarmočného rozprávania.

Ale čo to vlastne znamená byť trhovníkom? To sú siahodlhé hodiny nudy, keď nieto zákazníkov, striedané zúfalými návalmi vyhladnutých šeliem, sú to hodiny strávené v horúčavách, v daždi, v snehu i zime – vždy na vzduchu a v tesnom kontakte s tými najprirodzenejšími človečími prejavmi. Vlastne skvelý priestor na zber materiálu – a následne na knižku.

Rande s exekútorom

Zatiaľ čo novela Kšeft má kompozíciu mozaiky či denníka, ďalšie dve novely z knižky sú tradičnejšie poňaté rozprávania z jarmočného prostredia. Novela Markova dcéra ponúka príbeh Janyho, jarmočného predajcu a výrobcu drobných sadrových predmetov.

V druhej časti knižky Kšeft vystupuje do popredia aj sociálny rozmer trhovníckeho podnikania. Hoci Jany celé noci vyrába sadrové sošky i popolníky a takmer každý víkend vyráža na jarmok do bližších či vzdialenejších miest, predsa mu jedného dňa zaklope na dvere rapavý exekútor, ktorý prišiel vyriešiť jeho podlžnosti na sociálnom poistení. Suma pohybujúca sa v štvorciferných poschodiach by sa mu splácala ľahšie, ak by mu iný predajca, Marko, vrátil osemsto eur. Jany sa to rozhodne rázne vyriešiť, no najskôr musí nájsť „nezvestného“ Marka. Pri tomto hľadaní nazrie aj do jeho domácnosti, kde však nájde len chorú manželku a dospievajúcu dcéru Milenu. Je to v istom zmysle archetypálna rodina, v ktorej sa otec dostal do šialenej gamblerskej špirály, z ktorej sa dokážu vymaniť len tí najšťastnejší. A ako to už býva – trpia pri tom najmä najbližší.

Dospievajúca Milena sa rozhodne, že otcov dlh splatí – bude brigádovať v Janyho stánku a predávať jeho tovar.

Milena vďaka Janymu uvidí celkom nový svet – svet jarmokov, plátenných stánkov a celkom neznámej medziľudskej spolupatričnosti. Vďaka týmto výjazdom napokon prehodnotí aj svoj vlastný život, hoci ani jedno z rozhodnutí, ktoré urobí, nie je jednoduché. A napokon, to krehké, čo vznikne medzi mladým dievčaťom a starnúcim mužom, je azda aj láska. Nie však erotická. Ale čistá. Ako medzi otcom a dcérou.

Dva turecké medy

Záverečná novela knižky s názvom Loli paradička vznikla na základe rovnomenného filmu, ktorý Staviarski odpremiérovali v roku 2019 na Art Film Feste v Košiciach. Nebola to pritom prvá otcovsko-synovská filmárska spolupráca, Richard a Víťo už spoločne vytvorili aj krátkometrážny študentský film Andyho žena, ktorý vznikol na základe Víťovej poviedky z knižky Záchytka.

Východniarska romantická komédia funguje aj v literárnej podobe. Jednoduchá zápletka, v ktorej Rómka Veronka ukradne chromému Milanovi zo stánku dva turecké medy, umožňuje Víťovi Staviarskemu rozohrať zdanlivo banálny príbeh, ktorý však odhaľuje hlboko zakorenené ľudské predsudky. Tá krádež totiž nebola z rozmaru, ale z hladu. A tak sa napokon Milan zmiluje a pozve Veronku do neďalekého stánku na obed, aby sa na pár chvíľ, podobne ako v novele Markova dcéra, spojil osud dvoch nepravdepodobných hrdinov. Na chvíľu sa nám zdá, že aj Milan, ktorý má namiesto nohy protézu a chodí o barlách, môže nájsť šťastie v láske a že mladá Rómka Veronka sa dokáže vymaniť zo siete dohodnutého manželstva a zažiť pocit, keď na ňu pre tmavšiu farbu pokožky nehľadia krivo a podozrievavo. Lenže čo na to Milanova matka? A čo Veronkina rodina?

Loli paradička nám vo svojej ľahkosti ponúka príbeh trpký a bolestivý. Tak už to býva, keď sa zrútia sny.

Všetky tri novely z knižky Kšeft potvrdzujú, že Víťa Staviarskeho zaujíma okraj i to, čo je za ním. A že je to zároveň priestor, v ktorom sa pohybuje s absolútnou ľahkosťou a prirodzenosťou. Staviarsky je predovšetkým skvelý rozprávač a vo svojich jarmočných prózach oživuje akéhosi havettovského ducha. To slobodné, pestré, veselé a farebné však má aj svoju odvrátenú stranu. Je to daň, ktorú musí zaplatiť každý, kto sa rozhodne viesť nezávislý trhovnícky život. A každý z nich ju aj rád zaplatí, pretože neexistuje horšia nočná mora ako pevný pracovný čas, zatuchnutá kancelária a tmavý tieň otravného šéfa.

Anasoft litera

Kultúra

Teraz najčítanejšie