Denník N

Kultúrny šok v čase korony

Foto - autorka
Foto – autorka

Slovenská autorka, nemecká režisérka, talianska libretistka a britský dirigent pripravili premiéru pre prestížny rakúsky festival.

Premiéry opier súčasných skladateľov nie sú vo svete bežnou záležitosťou, o to menej bežnou záležitosťou sú premiéry opier slovenských skladateľov. Mimoriadne výnimočnou udalosťou bola premiéra druhej opery Ľubice Čekovskej Impresario Dotcom na festivale Bregenzer Festspiele v rakúskom meste Bregenz, ktorý sa konal v auguste počas nastupujúcej druhej vlny koronakrízy.

Čo sa dá za šesť týždňov

Bregenzer Festspiele sa koná v lete a trvá približne mesiac. Dokopy ho navštívi aj vyše 250-tisíc ľudí. Spolu s festivalom v Salzburgu tak patrí k najväčším svojho druhu na svete. Lákadlom je najmä obrovské pódium na brehu Bodamského jazera, ktoré spája tri krajiny – Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko. Počas festivalu sa jedno dielo zvykne hrávať práve na tejto scéne aj dvadsaťšesť večerov po sebe.

V Bregenzi sú ďalšie scény, napríklad Festspielhaus, s kapacitou 1 600 miest a Divadlo Kornmarkt s približne 700 sedadlami. S príchodom koronavírusu sa všetko zmenilo. Organizátori najskôr tento ročník festivalu zrušili, v júni však rozhodnutie prehodnotili. Z programu ponechali len niekoľko koncertných čísel a jedinú premiéru opery, ktorou bol práve Čekovskej Impresario. Dielo slovenskej skladateľky sa tak stalo jedným z vrcholov a headlinerom ročníka festivalu. Predstavenie presunuli z Kornmarktu do najväčšej krytej sály Festspielhausu, museli ho však skrátiť.

,,Myslím, že nás vybrali preto, že sme boli schopní využiť súčasnú ,,covid“ situáciu na to, aby sme vypovedali príbeh,“ hovorí britský dirigent Christopher Ward, ktorý dirigoval v Bratislave aj prvú Čekovskej operu Dorian Gray.

Skúšky opery mali byť pôvodne v Bratislave. Tu sa mali šiť kostýmy, pripravovať kulisy a v orchestri mali byť hudobníci zo SND. Predstavenie nakoniec odohral miestny, ale kvalitný Symfonický orchester Vorarlberg. Rozhodnutie hrať aj za momentálnych podmienok zúžilo priestor na skúšanie.

„Na skúšky sme mali iba štyri týždne. Normálne zvykne byť minimálne šesť týždňov na jeden projekt. Hlavnú skúšku s orchestrom a spevákmi sme mali v ten istý deň ako generálnu skúšku, a to dokonca deň pred premiérou. To som nikdy predtým nezažil,“ dodáva Christopher Ward.

Čiastočne pripravené kostýmy a kulisy ostali uväznené na Slovensku. Kostýmová výtvarníčka Nicole Pleuler improvizovala a využila aj šaty z iných predstavení. Tvorcovia preverili

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo a tanec

Kultúra

Teraz najčítanejšie