Záťažová skúška Troch roklín: Ustojí najväčšia priehrada na svete rekordné záplavy?
Voda a rieky, priehrady a zavlažovanie nie sú len otázkami vedy a techniky. Sú zároveň metaforami pre čínske vládnutie a spoločnosť ako celok.
Autor pôsobí v Stredoeurópskom inštitúte ázijských štúdií
Tohtoročné záplavy v Číne sú jedny z najhorších za posledných sto rokov. Od tých v minulosti sa však odlišujú v tom, že záplavovej vode stoja v ceste desiatky nových priehrad vrátane obrovského vodného diela Tri rokliny, najväčšej priehrady na svete.
Bezprecedentné množstvo vody zasiahlo najmä povodie najdlhšej a najvodnatejšej čínskej rieky Jang-c‘, na ktorej priehrada stojí. Pri pohľade na obrovské záplavy na južnom toku rieky narastajú špekulácie o tom, či jeden z vrcholov čínskeho stavebného inžinierstva ustojí obrovské nápory vody alebo či Čínu čaká nedozerná prírodná katastrofa.
Monzúnové záplavy
V lete sa nad rozohriatym ázijským kontinentom vytvára oblasť nízkeho tlaku vzduchu, do ktorej od juhovýchodu preniká teplý a vlhký morský vzduch. Pre hornatý reliéf, ktorý dominuje v strednej Číne, sa letný monzún postupne oslabuje a na sever sa dostane len menšie množstvo zrážok. Preto platí, že krajina severnej Číny je suchá, kým juh je vlhký. Tento rozdiel zachytáva aj tradičné čínske príslovie „severom na koni, juhom na lodi“.
V niektorých rokoch sa stáva, že je monzún slabší a nedostane sa ponad hory až na severné planiny. Vtedy spadne nadmerné množstvo zrážok na juhu a severu sa neujde nič. Nastáva situácia, keď zároveň juh trpí záplavami a sever sužuje sucho. Generácie čínskych hydrológov si boli týchto vrtochov počasia veľmi dobre vedomé, a preto preventívne stavali tisíce hrádzí a priehrad vrátane tej najväčšej.
Hoci je priehrada Tri rokliny pre mnohých Číňanov predovšetkým stelesnením vzostupu ich krajiny, demonštráciou technických schopností a motorom ekonomického rastu, prvoradou úlohou obrovských stien priehrady zadržujúcich vody tretej najdlhšej rieky sveta je znižovať starodávne riziko sezónnych záplav v nížinách po prúde rieky.
Za priehradou sa vytvoril 660 kilometrov dlhý rezervoár, ktorý siaha až do hôr západočínskej provincie Sečuán. Dvadsať rokov trvajúce stavebné práce si vyžiadali presun obrovského množstva obyvateľov: zo svojich domovov bolo vysťahovaných 1,4 milióna ľudí, čím sa z toho stal jeden z najväčších presunov obyvateľstva v dobe mieru.
Generácie čínskych lídrov snívali o výstavbe priehrady, ktorá by skrotila rieku Jang-c‘. Nechýbali medzi nimi ani zakladateľ modernej Číny Sunjatsen, generál Čankajšek či samotný Mao Ce-tung. Podarilo sa to až vedeniu komunistickej strany v roku 2009, keď bola priehrada oficiálne spustená do prevádzky.
