Denník N

V tábore v Peru obrábali pôdu a rodili bojovníkov, po 25 rokoch ich oslobodili

Prezident Humala, v strede, na oslave nezávislosti v hlavnom meste Lima. (AP Photo/Martin Mejia)
Prezident Humala, v strede, na oslave nezávislosti v hlavnom meste Lima. (AP Photo/Martin Mejia)

Radikálne maoistické hnutie, z ktorého pracovného tábora v Andách armáda nedávno oslobodila unesených, má svojho veliteľa stále na slobode. Miesto, kde sa zdržiava, je neznáme, obvinenie z narkoterorizmu odmieta.

Peruánskej armáde sa v pondelok podarila unikátna operácia. Po 25 rokoch v zajatí oslobodila 39 ľudí, z nich boli dve tretiny deti, mnohé sa narodili v horskom tábore znásilneným ženám. Najstaršia pani má sedemdesiat rokov, uniesli ju z kláštora v Puerto Ocopa.

Ľudí v tábore držala toľko rokov organizácia známa pod menom Sendero Luminoso. Jej cieľom je vyvolať revolúciu a nastoliť vládu vidieckych komunistov, hlásiac sa k maoistickému konceptu Novej demokracie. Od roku 1992, keď zadržali jej zakladateľa Abimaela Guzmána, však v krajine nemá prakticky žiaden vplyv, pôsobí prevažne v nedostupných horských oblastiach a obchoduje s kokou.

Tábory, ktoré oslobodila armáda, fungujú ako farmy, kde „deti obrábajú pôdu a ženy rodia nových rebelov“, citoval Ivana Loncharicha z peruánskeho ministerstva obrany portál BBC Mundo.

Vyvraždili dedinu

Organizácia si reputáciu navyše poškodila začiatkom osemdesiatych rokov, keď jej členovia vyvraždili 69 obyvateľov dediny Santiago de Lucanamarca, údajne pre to, že dedinčania predtým zabili jedného z veliteľov hnutia Sendero Luminoso. Účasť na masakri potvrdil aj súčasný šéf skupiny, Víctor Quispe Palomino, známy ako súdruh José.

V rozhovore pre Punto Final z roku 2009 priznal, že sa ho „zúčastnil“, avšak bol iba „členom skupiny“. Vinu na vražde 69 ľudí odmieta. „Nebol som vo vedení, bol som iba bojovník, ktorý plnil rozkaz.“

Víctor Quispe Palomino dohliada podľa amerického ministerstva zahraničia na všetky aktivity skupiny v oblasti riek Apurimak a Ene. Činnosť organizácie podľa ministerstva zahŕňa vydieranie, vraždy, aj prevádzkovanie laboratórií na spracovanie koky.

On niečo také popiera. „Označujú nás ako narkoteroristov a narkoobchodníkov, pretože organizácia existuje tam, kde je koka. My však nie sme narkoobchodníci a od obchodu s drogami nie sme závislí,“ vysvetľoval reportérom peruánskej televízie pred piatimi rokmi. Na otázku, či vyberať dva doláre za kilo od vidiečanov, ktorí do mesta nosia nazbierané listy koky, nie je výpalné, povedal, že ide o „vojnové dane“.

Nie je to náhoda

Raúl Valdívia, peruánsky študent žijúci v Londýne, sa domnieva, že načasovanie celej operácie bolo cielene naplánované na týždeň, keď v krajine oslavujú nezávislosť.

„Oslobodenie týchto osôb chvíľu pred dňom nezávislosti podľa mňa nie je náhoda. Popularita súčasnej vlády je veľmi nízka a táto akcia im podľa mňa veľmi pomôže.“ Operáciu vojaci vykonali v pondelok 27. júla, pričom nezávislosť sa v Peru oslavuje 28. a 29. júla.

Valdívia, ktorý sa hlási k intelektuálnej ľavici, pre Denník N hovorí, že na pochopenie Sendero Luminoso je potrebné pozrieť sa na aktuálny problém s ťažbou nerastných surovín v amazonskej a andskej oblasti.

„Ľudia nechcú viac kontaminácie a tiež sú unavení, pretože z ťažby majú miestne rurálne komunity len veľmi malé výhody. Všetok zisk ide hŕstke, ktorá s ľuďmi v oblasti nemá nič spoločné.“

Vysvetľuje, že práve táto nespokojnosť viedla v začiatkoch k vytvoreniu a podpore hnutia Sendero Luminoso. „Samozrejme, nikto vtedy presne nevedel, aké krvavé budú ich kroky. Málokto vedel, že nakoniec skončia vraždením a unášaním tých istých ľudí, ktorým mali pomáhať,“ dodal. 

Teraz najčítanejšie