Po menovej je na obzore ďalšia únia

Tradiční“ europolitici si aktuálne lížu rany po debakli, ktoré eurom ťahaná integrácia utŕžila v Grécku. No to im nebráni ponúknuť riešenie problémov, ktoré sami vyvolali. Je ním vytvorenie fiškálnej únie. V nečakanej súhre ju v ostatných dňoch vytiahli na svetlo takí odlišní ľudia, ako francúzsky prezident Hollande a nemecký minister financií Schäuble. Už to by nám malo byť varovaním.

Fiškálna únia by znamenala eurozónové dane, eurozónový rozpočet a eurozónové výdavky. Vďaka fiškálnej únii by bolo možné vykonávať peňažné transfery a prekonávať tak dočasné ekonomické prepady u členov, ktorí to potrebujú. Na fiškálnu úniu by sa ako cukrová vata na špajlu mohli nabaľovať ďalšie, ako napríklad sociálna únia (spoločné poistenie v nezamestnanosti, minimálna mzda a tak ďalej).

Vyriešil by to transferík

Najskôr ako by to malo fungovať: členská krajina sa dostane do recesie, alebo sa k nej začne blížiť. Rýchlo pribehne eurozónový rozpočet, ktorý podá pomocnú ruku (s peniazmi) a krajina získa čas spraviť „štrukturálne reformy“ a včas sa vyhnúť hlbokým ekonomickým problémom. Európske ministerstvo financií bude múdro a spravodlivo spravovať európske dane, nadeľovať peniaze a v prípade potreby karhať hriešnikov a zavádzať nápravu. Už žiadna grécka kríza, len kvety, slnko a láska.

Nemci vidia fiškálnu úniu ako úplne poslednú nádej, po všetkých tých paktoch stability a rastu a fiškálnych kompaktoch, ako do eurozóny zasiať poriadok. Ak má projekt eura pokračovať v pôvodnej podobe centrálne riadeného eurosystému, musí vzniknúť fiškálna únia. Hollande a jeho partia naopak vo fiškálnej únii vidia prostriedok, ako od Nemcov prerozdeliť ich „neférové“ ekonomické výhody smerom k menej šťastným politikom periférie, do ktorej pomaly, ale isto kráča aj samotné Francúzsko. Vo fiškálnej únii by nemuseli francúzski farmári blokovať hranice za asistencie polície a protestovať proti „neférovým“ nemeckým mzdám v poľnohospodárstve. Vyriešil by to transferík.

Valy ako beta-verzia

A prečo by to nemuselo fungovať? Preto, prečo dnes nefunguje samotné euro. Fiškálna únia by predstavovala len ďalší prestretý stôl, ktorého účet bude platiť ten, kto ostane na párty posledný. Nemeckí politici prirodzene nie sú slepí a vedia, že vo fiškálnej únii by boli naďalej pokladničkou Európy. Ale ešte stále dúfajú, že peniaze vymenia za vynútené zlepšenie rozpočtovej disciplíny iných štátov a že potreba transferov časom upadne. Celá problematika fiškálnej únie sa tak dá vydestilovať na jedinú otázku: Dokáže vo fiškálnej únii jadro udržať perifériu na uzde? Prikáže Nemec Francúzovi či Talianovi, aby zmenšil svoj deficit, reformoval dôchodkový systém, spravil pracovný trh flexibilnejším?

Jednoznačná odpoveď sa nájsť nedá, ale nedávna história napovedá, že sa to nepodarí. Dva eurovaly nie sú ničím iným, len akousi zdeformovanou beta-verziou fiškálnej únie. Veriteľom sa nepodarilo za 5 rokov presadiť fungujúce štrukturálne reformy. Keď mali pred pár dňami začať tretie rokovania o ich ale už naozaj konečnom presadení, rokovanie bolo zrušené. Veritelia sa necítili na vybranom mieste v Aténach bezpečne a Tsiprasova vláda musí hľadať nové priestory, kam sa davu nepodarí dohodiť kamene. Niečo podobné vo Francúzsku? Ťažko si predstaviť.

Hrozí, že fiškálna únia sa tak stane len ďalším klonom štrukturálnych fondov, či Junckerovho fondu. Bude zo spoločného rozpočtu dotovať „prorastové“ projekty a vyrovnávať „nerovnováhy“. Akékoľvek bolestivé reformné návrhy skončia mávnutím ruky a skonštatovaním „maňana“!

Členským štátom to prinesie zvýšenie daní, pretože niečím rozpočet bude treba naplniť a domáci politici sa terajších príjmov sotva vzdajú (o koľko nám klesli dane po spustení prítoku peňazí z eurofondov?). Národní politici dostanú ultimátnu výhovorku, prečo za nič nemôžu – to euro-ministerstvo financií za to môže. Domáce reformné iniciatívy stratia zmysel, pretože európsky konvoj pôjde fiškálnou rýchlosťou najpomalšej lode. Žiadny Tatranský tiger, žiadne Estónsko.

Jediný donucovací prostriedok

Jediný skutočný donucovací prostriedok je trh. Ak by Grécko nemalo za sebou implicitné garancie eurozóny, sľuby gréckych politikov by narazili na realitu už pred rokmi. Pád by bol omnoho kratší a jemnejší. Kupovanie času je drahá zábava a fiškálna únia sa v nej stane dosiaľ najefektívnejším nástrojom.
Fiškálna únia nie je ekonomickou nevyhnutnosťou pre Európu, ako sa často podáva. Je len náplasťou na ekonomickú neschopnosť. Keď môže mať každé údolie vo Švajčiarsku vlastnú fiškálnu politiku, môžu to zvládnuť aj členské štáty eurozóny.