Denník N

Splň mi želanie

Foto - Marek Vadas
Foto – Marek Vadas

Sme moderná spoločnosť a modlárstvo sme zahodili, ale želania stále adresujeme do iného sveta

Odskočil som si na Cyprus pátrať po výhodnej schránke a náhodou som sa dostal ku katakombám svätej Solomonis. Svätica sa podľa legendy ukryla v katakombách pred prenasledovaním Rimanov. Tí otvor zavalili a odsúdili ju tak na krutú a pomalú smrť. Keď po 200 rokoch vchod do podzemných priestorov obnovili, Solomonis našli živú.

Strmé a tmavé schodisko ma pri svetle mobilu uviedlo do niekoľkých miestností, v ktorých sa obrazy ikon miešali s uzlíkmi látok, pripevnenými k stene, s vreckovkami, stužkami, gaťkami, ale aj zauzlenými mikroténovými vreckami a prameňmi vlasov. Pod oltárom sa v kilogramoch rozpusteného vosku zo sviečok váľali obetované fľaštičky i prázdne fľaše alkoholu. Atmosféru zvláštnej zmesi ranej kresťanskej religiozity a starých pohanských rituálov dotvorila metla visiaca zo stropu ako vystrihnutá zo Záhady Blair Witch.

Nad vchodom do katakomb rastie mohutný posvätný strom, ktorého koruna je takisto zaplnená stovkami stužiek, kúskov odevov alebo obväzov. Sú to votívne dary svätici od veriacich za splnenie svojich želaní a vystrábenie z chorôb.

Pripomenulo mi to klince vo fetišoch v africkej džungli. Čarodejník zatlčie klinec pri obrade, aby sa klientovo želanie vyplnilo. Tí úspešní majú fetiše vyzdobené klincami ako ježkov. Potom sa idú pomodliť do kostola, aby kúzlo fungovalo. Sú prostredníkmi medzi želaniami svojich klientov, duchmi predkov a Bohom. Tak ako nebohá Solomonis alebo svätí, ktorí orodujú za nás.

Zopár rokov sledujem prácu liečiteľov a čarodejníkov v kamerunských horách.

Nachádzam podobnosti v magických rituáloch v okolí rovníka a u nás. Naši ľudoví liečitelia, vedmy a tzv. bačovia pracovali rovnakými praktikami, používali a zriedka ešte používajú často identické symboly. Teraz nemám na mysli najrôznejších moderných šarlatánov a podvodníkov, ktorí „zázračne uzdravujú“ a ťažia z ľudského nešťastia, ale niekoľko posledných ľudí, ktorí udržujú po stáročia odovzdávané tradície. Mágia vychádza na oboch miestach z rovnakého zdroja. Základným rozdielom je pohľad na ich prácu zo strany cirkvi a verejnosti. Zatiaľ čo v Afrike verejnosť vníma magické úkony a prácu šamanov ako prirodzenú súčasť života, u nás sa na takéto praktiky pozeráme ako na zlo, ako na niečo pekelné, odsúdeniahodné, prípadne bludárske.

S modernou dobou sa u nás ľudová mágia stratila a veľkú úlohu pritom zohrala aj éra komunizmu (viď Žítkovské bohyne Kateřiny Tučkovej). Naša racionalita odsúdila staré praktiky do zabudnutia a zostalo akurát pálenie Moreny ako dedinská roztopaš, ktorá ozvláštňuje príležitosť vypiť si. Pohanské sviatky sa nenápadne vymenili za cirkevné.

Sme moderná spoločnosť a modlárstvo sme dávno zahodili, ale svoje želania a prosby stále adresujeme do iného sveta. V africkom starodávnom spoločenstve, plnom mágie, ľudia vkladajú svoje želania do rúk čarodejníka, do konkrétnej živej bytosti, ktorá za svoju prácu nesie zodpovednosť. Až tak ďaleko, aby sa snažili svoje sny splniť sami, zatiaľ – rovnako ako my – nedošli.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie