Ľutujem, že som ušla za frajerom. Nestál za to, teraz nemám ani učňovku, vraví Eva z detského domova
Článok je súčasťou série rozhovorov českého Deníka N s ľuďmi, ktorí vyrastali v detskom domove.
Jej prvou spomienkou v živote je veľa detí a obrovská budova s množstvom izieb. Trojročná Evička sa práve dostala do detského domova. Dovtedy sedávala s bratom a sestrou pred krčmou.
Deti nemali kľúče od bytu a museli čakať, až rodičia budú mať dosť. Dialo sa tak často a za každého počasia.
Dnes má Eva Zralá 31 rokov. Vída sa len s bratom, o rodičoch nevie nič. Teda o mame nevie nič. Otec už vraj „možno ani nie je, pretože už dlho nemal záznam“.
Máte 31 rokov a do svojich troch rokov ste žili s rodičmi. Pamätáte si niečo z tých čias?
Vôbec nič. Viem len to, čo mi rozprával brat. Ja som mala tri, on mal sedem a sestra tiež sedem. Mama s otcom vždy sedeli v krčme, chľastali a nás nechávali vonku čakať. Bez kľúčov a za každého počasia.
