Najvyšší súd kritizuje prokuratúru za Jankovskú: Akoby nemali záujem Búrku objasniť

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu o väzbe bývalej štátnej tajomníčky za Smer Moniky Jankovskej a sudkyne Denisy Cvikovej je najzávažnejší jeho záver.

Senát Najvyššieho súdu, ktorému predsedá sudca Juraj Kliment a jeho členmi sú Peter Štift a Peter Hatala, ostro skritizoval Úrad špeciálnej prokuratúry aj generálnu prokuratúru za to, ako v celej veci vykonávajú dozor. Spravili tak v rozhodnutí, ktorým v pondelok Jankovskú aj Cvikovú ponechali vo väzbe.

Tvrdá poznámka na okraj

Súd to povedal ako „obiter dictum“, teda poznámkou na okraj. Prokuratúra podľa Najvyššieho súdu v celej veci vykonáva dozor nie v súlade so zákonom. Sudcovia upozorňujú na to, že dozorová prokurátorka Valéria Simonová sa nezúčastnila ani na jednom výsluchu kľúčového svedka v celej kauze Vladimíra Sklenku.

Počas akcie Búrka tento rok na jar zadržali a neskôr obvinili sudcov z Najvyššieho súdu aj bratislavského krajského súdu a okresných súdov a tiež advokátov, dovedna išlo o 17 osôb. Stalo sa tak po tom, čo sudca Sklenka prehovoril, ako fungoval systém podplácania a ovplyvňovania rozhodnutí súdov pri obchodných sporoch.

Senát Najvyššieho súdu si všíma, ako k tejto kauze Simonová pristupuje, a kritizuje, že nebola pri výsluchoch Sklenku. „Jej absencia, zvlášť na tomto úkone, mala a doposiaľ má ten následok, že opravné prostriedky podávané prokurátorkou sú bez náležitého odôvodnenia a odkazu na konkrétne skutočnosti, takpovediac majú povahu ‚bianco‘ opravných prostriedkov, keďže prokurátorka v nich pravidelne opakuje len nejakú časť vytrhnutú z kontextu predchádzajúcich rozhodnutí súdov (najmä nadriadených) o väzbe obvinených.“

Podľa súdu to znamená tiež to, že prokurátorka nemá ustálenú koncepciu o právnej kvalifikácii obvinených. „Na tomto stave ešte navyše participuje svojimi právnymi úvahami aj prvá námestníčka generálneho prokurátora,“ skonštatoval súd. Ide o Vieru Kováčikovú, ktorá generálnu prokuratúru vedie po uplynutí funkčného odbobia Jaromíra Čižnára.

Sudcovia Najvyššieho súdu Kováčikovú skritizovali za to, že vyhlasuje, že Jankovská nespáchala trestný čin korupcie ako verejný činiteľ a že mohlo ísť o nepriamu korupciu. Na Kováčikovej stanovisko sa Jankovská odvolávala aj v žiadosti o prepustenie z väzby. Polícia bývalú štátnu tajomníčku zadržala 11. marca 2020.

„Právna úvaha prvej námestníčky generálneho prokurátora Kováčikovej o možnom posúdení konania obvinenej Jankovskej ako prečinu nepriamej korupcie (trestná sadzba až tri roky), na ktorej podklade táto založila svoju žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, je vzhľadom na doposiaľ zabezpečené a vykonané dôkazy absolútne nepochopiteľná, navyše keď svoj názor táto neoprela o žiadnu relevantne vysvetľujúcu právnu argumentáciu. Z hľadiska trestných sadzieb by pritom išlo o zásadnú zmenu v prospech obvinenej, čo ju určite motivovalo aj podať predmetnú žiadosť,“ skonštatoval Najvyšší súd.

Zurian nemohol ísť za Jankovskou

„V rozpore so zásadou legality a oficiality sa potom javí aj postup prokurátorky, ktorá na oznámenie obvinenej Jankovskej z 12. mája 2020, že chce uviesť určité informácie o trestnej činnosti, pre ktorú je obvinená, ako aj o inej trestnej činnosti, reagovala tak, že riaditeľovi NAKA (Branislav Zurian – pozn. red.), ktorému bola žiadosť adresovaná, odmietla dať súhlas k návšteve obvinenej,“ napísal senát.

Toto Simonovej konanie by mal podľa súdu preskúmať špeciálny prokurátor aj generálna prokuratúra. Za Jankovskou nakoniec išli iní policajti, a hoci napísala list, že chce svedčiť, doteraz tak neurobila.

„Treba si uvedomiť, že legislatívnym zámerom zriadenia špeciálnej prokuratúry bol hlavne boj s korupciou. Ten sa cez ňu doposiaľ realizoval prevažne v objasňovaní drobnej korupcie týkajúcej sa úplatkov medzi lekármi, policajtmi, úradníkmi, učiteľmi. Predmetná trestná vec týkajúca sa takpovediac systémovej korupcie na bratislavských súdoch je prvou vecou, ktorú sa podarilo zrealizovať, a to aj tak len vďaka náhode založenej na získaní komunikácie Threema, ktorú si jeden z obvinených zálohoval a ktorá bola zabezpečená v inej trestnej veci, a následným výpovediam spolupracujúcej osoby,“ napísal Najvyšší súd v rozhodnutí.

Súd nadobudol dojem, „akoby vo veci ani zo strany špeciálnej prokuratúry nebol reálny záujem vec náležite objasniť“. Podľa senátu to svedčí o tom, v akom stave sa momentálne prokuratúra nachádza, a varoval, že ak bude prokuratúra k prípadu takto pristupovať, tak to môže mať vplyv na ďalšie rozhodnutie o väzbe obvinených.

Špeciálnej prokuratúre šéfuje Dušan Kováčik, ktorý už vlani sľuboval, že z funkcie odíde, stále však v nej zotrváva. Funkčné obdobie mu končí až v roku 2021.

Simonová napokon Jankovskej, napriek stanovisku Kováčikovej, sprísnila trestnú sadzbu a teraz jej hrozí 10 až 20 rokov. Posledné slovo bude mať aj tak súd bez ohľadu na to, ako vec kvalifikujú orgány činné v trestnom konaní. Podľa Najvyššieho súdu prísnejšia sadzba pripadá do úvahy nielen pri Jankovskej, ale aj pri ďalších obvinených.

Hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová povedala, že prokurátorka nemá povinnosť byť na výsluchu svedka. „Dozorujúca prokurátorka postupovala v súlade s výsledkami vyšetrovania, v súlade s Trestným zákonom a Trestným poriadkom,“ povedala hovorkyňa. Vie aj o liste Zurianovi. „Spôsob, ako postupoval, bol plne v jeho kompetencii a bolo na jeho rozhodnutí, ako bude polícia postupovať. Obvinenej príslušníci Policajného zboru umožnili vypovedať, ale obvinená zmenila názor a nevypovedala,“ vyhlásila Tökölyová.

Vybavovači v talároch

Súd sa vo svojom rozhodnutí odvolal aj na to, čo už konštatoval v iných rozhodnutiach o väzbe, a teda že vybavovači v talároch by mali skončiť.

„Ak sa na ‚organizovanie‘ takejto korupcie nechá ‚zneužiť‘ štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, ktorá by mala byť synonymom spravodlivosti, čestnosti a zákonnosti a sama predtým ako sudkyňa posielala iné osoby do väzenia (a to zrejme aj za omnoho menej závažnejšie delikty), ktorá z titulu svojej funkcie v podstate sa mala podieľať na protikorupčnom smerovaní slovenskej justície, potom nemožno u nej argumentovať ani možnosťou nahradenia väzby aj menej invazívnymi inštitútmi,“ konštatoval Najvyšší súd.

Súdy podľa neho musia vyslať signál, že sa chcú zbaviť nečestných, nepoctivých a predovšetkým skorumpovaných sudcov, rôznych „vybavovačov v talároch aj bez talárov a urobia všetko pre to, aby vyšetrovanie podozrení u takýchto osôb nebolo kontaminované ich záujmami“.

Jankovská je obvinená, že tlačila na sudkyňu Zuzanu Maruniakovú, aby rozhodla v kauze zmenky v prospech Mariana Kočnera, a aj za ovplyvňovanie rozsudku v kauze Vodári. Súd skúmal tiež Jankovskej majetkové pomery a zistil, že „už na prvý pohľad nezodpovedajú jej legálnym príjmom“.

Súd podrobne rozoberal aj komunikáciu cez aplikáciu Threema medzi Jankovskou a Kočnerom či Kočnerom a Sklenkom a povedal, že na prepustenie z väzby nevidí dôvod aj preto, že v celej veci dôkazov proti Jankovskej pribúda a nie naopak.

„Ja makám každý deň na Zuze. Už viem aj, kedy chodí srať,“ písala napríklad Jankovská Kočnerovi 25. septembra.

Kauzy zmenky sa týkajú napríklad aj správy, ktoré si s Kočnerom písali 5. februára 2018. „Keby to rozhodla na prvom pojedku a vedela vylúčiť z pojedka médiá. Nesmie to odročiť, lebo keď to urobí, tak to nikdy nerozhodne,“ žiadal Kočner.

„Nie, lebo ju sama zaj..em (za tým štyrikrát emotikon päsť). Sľúbila to. Viackrát. Ja som z nej urobila to čo je a prišiel čas splatiť dlh !!!!! Toto jej poviem !!! V prípade nedodržania sľubu príde odveta. Sľúbila to a sama dala návod a postup, ktorý si dodržal. Tak prišiel čas, aby teraz ona dodržala čo sľúbila,“ odpovedala Jankovská.

Na ďalší deň Kočnerovi hlásila: „Takže vysratá, došťatá… povedala som jej, že ma to nezaujíma!!! Má urobiť, čo sľúbila! Inak s ňou končím a príde satisfakcia. Povedala, že to dodrží a ak by sa niečo stalo tak 22 (termín ďalšieho pojednávania). Ide ešte s Denisou konzultovať, čo som samozrejme predpokladala. Teraz veziem po hodinovom rozhovore Denisu domov. Takže vie, čo má robiť.“

Kočnerova krstná

Súd podobne odôvodnil aj väzbu pre Cvikovú, ktorá podľa súdu vôbec nespolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. Napríklad aj tak, že odmietla vydať PIN kód do svojho mobilu alebo počítača. Tie u nej polícia zaistila pri domovej prehliadke. Našla tam aj obhajobu Maruniakovej, čo má v kauze zmenky hovoriť. Cviková pritom tvrdí, že na Maruniakovú nijak netlačila, podľa obvinenia však práve ona bola spojkou medzi Jankovskou a Maruniakovou.

Cviková sedela aj na vyhlásení rozsudku, ktorým Maruniaková bez toho, aby vec preskúmala, označila jednu z Kočnerových zmeniek voči Markíze za pravú. Špecializovaný trestný súd už odsúdil Kočnera na 19 rokov za ich falšovanie.

„Obvinené od samého začiatku každá osobitne, ako aj vo vzájomnej kooperácii maria objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie (zbavovaním sa pôvodných mobilných telefónov, mazaním kontaktov a komunikácie, mediálnou prezentáciou, prípravou obhajobných elaborátov atď.) a navzájom sa ovplyvňujú s cieľom zmariť alebo aspoň sťažiť objasnenie tejto trestnej veci,“ vyhlásil Najvyšší súd o Jankovskej aj Cvikovej.

„Z komunikácie Threema vyplýva, že obvinená Jankovská mala byť takpovediac ‚tajným esom‘, ‚krstnou‘ záujmov obvineného Kočnera najmä na bratislavských súdoch, o čom svedčia aj výpovede svedka Vladimíra Sklenku. Z tejto rovnako vyplýva, že obvinená Jankovská mala v tejto korupčnej činnosti pokračovať aj po vzatí obvineného Kočnera do väzby. Uvedené svedčí pre záver, že v jej prípade nemuselo ísť len o akési izolované korupčné prípady,“ dodal tiež Najvyšší súd.