Denník N

Najvyšší súd kritizuje prokuratúru za Jankovskú: Akoby nemali záujem Búrku objasniť

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Súd sa pozastavil aj nad tým, prečo dozorová prokurátorka v kauze Búrka nepustila za Monikou Jankovskou do väzby šéfa NAKA Zuriana, hoci mu napísala list, že chce vypovedať.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu o väzbe bývalej štátnej tajomníčky za Smer Moniky Jankovskej a sudkyne Denisy Cvikovej je najzávažnejší jeho záver.

Senát Najvyššieho súdu, ktorému predsedá sudca Juraj Kliment a jeho členmi sú Peter Štift a Peter Hatala, ostro skritizoval Úrad špeciálnej prokuratúry aj generálnu prokuratúru za to, ako v celej veci vykonávajú dozor. Spravili tak v rozhodnutí, ktorým v pondelok Jankovskú aj Cvikovú ponechali vo väzbe.

Tvrdá poznámka na okraj

Súd to povedal ako „obiter dictum“, teda poznámkou na okraj. Prokuratúra podľa Najvyššieho súdu v celej veci vykonáva dozor nie v súlade so zákonom. Sudcovia upozorňujú na to, že dozorová prokurátorka Valéria Simonová sa nezúčastnila ani na jednom výsluchu kľúčového svedka v celej kauze Vladimíra Sklenku.

Počas akcie Búrka tento rok na jar zadržali a neskôr obvinili sudcov z Najvyššieho súdu aj bratislavského krajského súdu a okresných súdov a tiež advokátov, dovedna išlo o 17 osôb. Stalo sa tak po tom, čo sudca Sklenka prehovoril, ako fungoval systém podplácania a ovplyvňovania rozhodnutí súdov pri obchodných sporoch.

Senát Najvyššieho súdu si všíma, ako k tejto kauze Simonová pristupuje, a kritizuje, že nebola pri výsluchoch Sklenku. „Jej absencia, zvlášť na tomto úkone, mala a doposiaľ má ten následok, že opravné prostriedky podávané prokurátorkou sú bez náležitého odôvodnenia a odkazu na konkrétne skutočnosti, takpovediac majú povahu ‚bianco‘ opravných prostriedkov, keďže prokurátorka v nich pravidelne opakuje len nejakú časť vytrhnutú z kontextu predchádzajúcich rozhodnutí súdov (najmä nadriadených) o väzbe obvinených.“

Prokurátorka Viera Kováčiková. Foto – Veronika Prušová

Podľa súdu to znamená tiež to, že prokurátorka nemá ustálenú koncepciu o právnej kvalifikácii obvinených. „Na tomto stave ešte navyše participuje svojimi právnymi úvahami aj prvá námestníčka generálneho prokurátora,“ skonštatoval súd. Ide o Vieru Kováčikovú, ktorá generálnu prokuratúru vedie po uplynutí funkčného odbobia Jaromíra Čižnára.

Sudcovia Najvyššieho súdu Kováčikovú skritizovali za to, že vyhlasuje, že Jankovská nespáchala trestný čin korupcie ako verejný činiteľ a že mohlo ísť o nepriamu korupciu. Na Kováčikovej stanovisko sa Jankovská odvolávala aj v žiadosti o prepustenie z väzby. Polícia bývalú štátnu tajomníčku zadržala 11. marca 2020.

„Právna úvaha prvej námestníčky generálneho prokurátora Kováčikovej o možnom posúdení konania obvinenej Jankovskej ako prečinu nepriamej korupcie (trestná sadzba až tri roky), na ktorej podklade táto založila svoju žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, je vzhľadom na doposiaľ zabezpečené a vykonané dôkazy absolútne nepochopiteľná, navyše keď svoj názor táto neoprela o žiadnu relevantne vysvetľujúcu právnu argumentáciu. Z hľadiska trestných sadzieb by pritom išlo o zásadnú zmenu v prospech obvinenej, čo ju určite motivovalo aj podať predmetnú žiadosť,“ skonštatoval Najvyšší súd.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Marian Kočner

Monika Jankovská

Slovensko

Teraz najčítanejšie