Druhá vlna pandémie nás nespláchne

Ľudia milujú katastrofické filmy a apokalyptické scenáre. Kvôli väčšej čítanosti tohto článku by jeho titulok mal znieť „Druhá vlna pandémie definitívne spláchne svetovú ekonomiku do kanála“. Ale nespláchne.

Áno, počty pozitívnych testovaných na koronavírus prudko stúpajú na Slovensku i vo zvyšku Európy. Už sú vyššie ako na jar. Ale sú aj veľké rozdiely. V Európe sa dnes testuje omnoho viac ako na začiatku pandémie. Percento nakazených z celkového počtu testovaných je podstatne nižšie ako na jar. Najviac zraniteľné skupiny, najmä seniori, sú lepšie chránení. To znamená, že nápor na nemocnice je nižší ako pri prvej vlne. Politici v Španielsku, Taliansku, Francúzsku a Nemecku už nie sú pod tlakom, aby pre kolabujúce nemocnice zatvárali rozsiahle sektory svojich ekonomík. A to je pre Slovensko dobrá správa. Pretože naša ekonomika sa bude mať len tak dobre, ako dobre sa budú cítiť spotrebitelia v západnej Európe. Milióny áut, práčok, televízorov, kotlov a tiež strojárenských produktov vyrobených na Slovensku nie sú primárne určené pre domáci trh, ale pre zahraničie. Hrôzostrašný aprílový pád nášho zahraničného obchodu odišiel do učebníc. V júni sa už ekonomika začala vracať do normálu.

V Európe lepšie ako v Amerike

Prekvapujúco, a treba povedať aj neočakávane dobre, sa začala vyvíjať ekonomická situácia v Európe. Po veľmi rozpačitom začiatku v marci sa ako prvá spamätala Európska centrálna banka. Ohlásila masívne programy „nákupu aktív“ (rozumej tlačenia peňazí). Po nevyhnutných hádkach typu „kto na koho nebude doplácať“ sa spamätala aj Európska komisia. Šetrné štáty na severe Európy nakoniec po prvýkrát súhlasili s emisiou spoločného dlhu. Ba čo viac, konsenzus sa asi nájde aj pre akceptáciu spoločných európskych daní. Európa zažíva svoj prvý pokus o fiškálnu federalizáciu. Osvedčili sa aj programy typu „kurzarbeit“, ktoré v nejakej podobe aplikuje väčšina európskych krajín vrátane Slovenska. Vďaka nim nedošlo k devastujúcemu nárastu nezamestnanosti, a tým aj dlhodobému prepadu spotreby.

A čo najväčšia ekonomika sveta – USA? Vzhľadom na väčšiu úlohu voľného trhu a akcieschopnosť federálnej vlády a centrálnej banky sa predpokladalo, že americká ekonomika bude lokomotívou globálneho oživenia. Nestalo sa to. Špecifický charakter krízy – šokový a hlboký prepad ekonomickej aktivity – obnažil aj slabé stránky amerického modelu. Ten sa ukázal až priveľmi flexibilný. V priebehu pár týždňov sa na dlažbe ocitli desiatky miliónov pracujúcich Američanov. Mnohí z nich pracovali v takzvanej gig ekonomike ako „nezávislí kontraktori“ typu vodiči Uberu. Prirodzene bez poistenia v nezamestnanosti a podobných socialistických výmyslov. Vládna pomoc zameraná na ochranu pracovných miest a podporu príjmu prišla v USA neskoro a často v neuveriteľne amatérskej podobe. Nečudo, že za druhý kvartál predstavoval medziročný prepad ekonomiky 9,5 percenta. Situáciu komplikujú novembrové prezidentské voľby. Republikáni a demokrati si navzájom vyhadzujú na oči, kto čo zbabral. Na nových opatreniach na pomoc nezamestnaným sa nevedia dohodnúť. Dnes je situácia omnoho lepšia ako v apríli, ale oficiálne čísla hovoria o júlovej miere nezamestnanosti na úrovni 10,2 percenta. Realita je pravdepodobne horšia. Hrozí, že krátkodobá nezamestnanosť prerastie do dlhodobej. To by ešte viac podrylo spotrebiteľský dopyt a prehĺbilo príjmové rozdiely. Napriek týmto problémom sa aj v USA predpokladá oživenie ekonomiky v treťom kvartáli. Celkový ročný pokles nakoniec nebude sedem, ale len päť percent.

Blackout netreba

Veľmi dobre sa vyvíja čínska ekonomika, ktorá je druhá najväčšia na svete. Po historicky najhlbšom páde 6,8 percenta v prvom kvartáli tohto roka zaznamenala rast 3,2 percenta v kvartáli druhom. Čínsky export bol v júli o 7,2 percenta vyšší ako pred rokom. A pokiaľ máme veriť oficiálnym údajom, nezamestnanosť v Číne narástla len veľmi mierne. Čínski spotrebitelia znovu otvárajú svoje peňaženky. Maloobchodný obrat sa blíži k hodnotám z minulého roka. Čína vyjde z krízy nielen prvá, ale aj najmenšími odreninami.

Dobré správy z ekonomiky by nemali zakrývať realitu rastúceho počtu nakazených počas druhej vlny pandémie a nutnosť dodržiavať hygienické opatrenia. Pozitívne je, že opatrenia sa akceptujú aj v krajinách, ktoré sa smiali zo záberov novej slovenskej vlády skladajúcej prísahu v rúškach. Rúška dnes odporúča aj britský premiér Boris Johnson, ktorý si koronu vyskúšal na vlastných pľúcach. A hoci počty nakazených budú rásť, väčšinu prípadov budú tvoriť mladí ľudia, ktorí majú len mierne alebo žiadne príznaky. Tento typ šírenia pandémie umožní vyhnúť sa plošnému zatváraniu ekonomiky a jej následnému kolapsu. Jeseň určite nebude jednoduchá. Ale vyhrážať sa „blackoutom“ a vyťahovať ekonomiku zo zástrčky nebude treba.