Denník N

Virológ: Na dobrú imunitu sa nedá spoľahnúť. Nakaziť sa môžu aj tí, ktorí cvičia a jedia zdravo

Boris Klempa. Foto - archív B.K.
Boris Klempa. Foto – archív B.K.

Boris Klempa z SAV hovorí, či sme na koronavírus pripravení lepšie než na jar, či je možné dostať chrípku aj koronavírus naraz a ako fungujú vakcíny, ktoré nám pravdepodobne pomôžu s návratom do normálu.

[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]

V rozhovore sa dočítate aj:

  • prečo je koronavírus nebezpečnejší počas chrípkovej sezóny a či vieme tieto dve infekcie odlíšiť;
  • aké sú výhody a nevýhody testovania zo sliny;
  • koľko vakcín je v poslednom štádiu testovania a akým spôsobom bojujú s vírusom;
  • čo si myslí virológ, keď ľudia hovoria, že koronavírus neexistuje.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

S príchodom jesene experti očakávajú oveľa viac prípadov COVID-19 a nové obmedzenia. Sme na vírus pripravenejší v porovnaní s jarou?

Vieme toho oveľa viac a určite sme lepšie pripravení. Nádej, že to budeme zvládať lepšie, nám dávajú napríklad lieky, ktoré máme na ťažké formy ochorenia. Nie sú síce žiadnym zázrakom, ale tým veľmi ťažkým prípadom vedia pomôcť. Zistili sme oveľa viac o infekčnosti a prenose vírusu, čo môže viesť napríklad k skráteniu karantény. Vieme, že sa treba zamerať na superšíriteľské udalosti, ako sú rodinné oslavy či uzavreté diskotéky, ktoré epidémiu ťahajú ďalej. Takisto sa potvrdilo, že rúška sú účinné a krajiny, v ktorých sú masovo používané, zvládajú pandémiu lepšie. Vďaka týmto a mnohým ďalším poznatkom vieme zlepšiť náš spôsob obrany.

Vieme odhadnúť, ako sa bude koronavírus správať počas chrípkového obdobia?

Ľudí, ktorí budú mať príznaky a budú podozriví na COVID-19, bude určite oveľa viac. To bude predstavovať väčšiu záťaž na testovanie a celkový zdravotnícky systém. Chýbajú nám dáta, aby sme vedeli presne povedať, ako bude prebiehať pandémia. Je však na mieste predpokladať, že hociktorá z týchto dvoch infekcií bude znamenať zvýšenú záťaž pre organizmus. Takže tá druhá môže mať oveľa ťažší priebeh.

Môžem dostať oba vírusy naraz?

Áno, takéto prípady sú v literatúre popísané. Zatiaľ ich nie je veľa, ale všetko to boli ťažké prípady. Môže to byť skreslené tým, že len ťažké prípady boli rozpoznané. Nie je úplne jednoznačné, či dvojitá infekcia vedie k veľmi ťažkému priebehu, ale treba s tým počítať.

Ľudí, ktorí budú mať príznaky a budú podozriví na COVID-19 bude určite oveľa viac. To bude predstavovať väčšiu záťaž na testovanie a celkový zdravotnícky systém. Ilustračné foto – TASR

Chrípkový vírus a koronavírus majú veľmi podobné príznaky. Viem rozlíšiť, či mám chrípku alebo COVID-19 aj bez testovania?

Bohužiaľ, zatiaľ nie. Dosť často sa spomína práve strata čuchu a chuti ako niečo špecifické pre COVID-19, ale nie je to úplne jednoznačné. Aj pri chrípke boli už takéto príznaky popísané. Ja však nie som lekár, čiže s tým nemám bezprostrednú skúsenosť.

Odporučili by ste ľuďom, aby sa dali proti chrípke tento rok zaočkovať aj preto, aby mohli jednu infekciu ľahšie vylúčiť?

Samozrejme. Upozorňujem, že tú vakcínu si treba dať teraz a nie až po prvých príznakoch. Okrem tradičného dôvodu očkovania proti chrípke – aby som zabránil ťažkému chrípkovému ochoreniu – máme v dnešnej dobe aj ten nezištný dôvod, že uľavíme zdravotníckemu systému. Ja osobne by som určite nechcel byť odkázaný na lekársku starostlivosť pre chrípku práve v čase, keď zúri pandémia COVID-19. Zredukovanie každej návštevy lekára, ktorá nie je nevyhnutná, je v dnešnej dobe vítané.

Máme už k dispozícii vakcínu na tohtoročné kmene chrípky?

Vakcíny sa obvykle dostávajú na trh začiatkom septembra. Ich zloženie je však stanovované už na jar na základe údajov z predchádzajúcej sezóny. Aj keď ide o odborný odhad zastrešený WHO, treba povedať, že nie vždy sa podarí trafiť správny kmeň. Napríklad minulý rok sa to neodhadlo dokonale v súvislosti so subtypom chrípky B. Takže sme mali viac takýchto prípadov ako bežne. Bohužiaľ, pokiaľ sa nepodarí na chrípku vyvinúť univerzálnu vakcínu, tak lepší mechanizmus nemáme.

Keď sa subtyp netrafí dobre, môžem dostať chrípku aj napriek očkovaniu?

Áno, pretože sa infikujete takým kmeňom, na ktorý vakcína nie je zacielená. Takéto každoročné obmieňanie vakcíny je však výnimkou, ktorá platí iba pri chrípke. Nie je preto dôvod byť skeptický k vakcíne na nový koronavírus. Ten je úplne iný a absolútne sa nepredpokladá, že by mohol pri vakcinácii spôsobovať také problémy ako chrípka.

Máme kapacity na to, aby sme na jeseň vedeli otestovať oveľa väčšie množstvo ľudí, ktorí si nebudú istí, či majú horúčku z dôvodu chrípky alebo koronavírusu?

To neviem. Môžeme len dúfať, že kapacita bude výrazne vyššia ako na začiatku. Môže nastať aj situácia, že sa v určitej chvíli naplní vo všetkých krajinách. Potom budeme musieť byť veľmi pragmatickí a upravovať výber ľudí, ktorí musia byť testovaní a ktorí nie.

Bude sa u nás dať testovať aj zo sliny?

O tejto otázke nerozhodujem. Sliny sú však ako diagnostická tekutina považované za veľmi perspektívnu cestu. V ostatnom čase sa udialo niekoľko vecí, ktoré naznačujú, že by sme ich mohli začať intenzívne využívať. V usmerneniach európskeho CDC (Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu chorôb – pozn. red.) sa sliny spomínajú napríklad v súvislosti s testovaním na školách. Práve tam môže byť odpor voči tradičnému testovaniu vyšší, keďže ide o deti a výter nie je príjemný. Veľkým zlomom môže byť aj to, že v USA bolo schválené využívanie slín na testovanie v mimoriadnych situáciách. Závažnou otázkou je však aj to, či je odber sliny rovnako citlivý na prítomnosť vírusu ako výter. Dáta zatiaľ ukazujú, že ani nie. Ale možno ten výmenný obchod medzi citlivosťou a ľahším testovaním bude stáť za to a sliny sa začnú využívať oveľa viac.

Na školách môže byť odpor voči tradičnému testovaniu vyšší, keďže ide o deti a výter nie je príjemný. Foto N – Tomáš Benedikovič

Môžem sa na jesennú sezónu pripraviť a posilniť si imunitu, alebo je koronavírusu úplne jedno, že jem veľa zeleniny a nebývam chorá?

Samozrejme, že zdravý životný štýl a dobrý stav imunity môže hrať určitú úlohu. Nie je to však niečo, na čo sa dá spoľahnúť. Koronavírusu je to do istej miery jedno, takže ak budem jesť veľa zeleniny a cvičiť, neznamená to, že sa ma pandémia netýka. Jeden z kľúčových faktorov je množstvo vírusu pri prvotnej infekcii. Ak som vírusu masívne vystavený, ani zdravý životný štýl mi nepomôže. Imunita a zdravotná kondícia však môžu ovplyvniť závažnosť priebehu ochorenia. Na to však vplývajú aj ďalšie faktory, pričom niektorým stále vôbec nerozumieme.

Vieme viac o tom, ako koronavírus útočí na deti? Na začiatku pandémie sme si mysleli, že ich obchádza, neskôr, že sa môžu infikovať, ale majú ľahký priebeh, dnes už máme aj detské obete.

Nemyslím si, že sa niečo mení v správaní vírusu. Skôr pribúdajú dáta a sme si v niektorých veciach istejší. Momentálne prevláda konsenzus, že deti môžu byť infikované s podobnou pravdepodobnosťou ako dospelí, môžu byť šíriteľmi vírusu a infekciu zvládať lepšie ako dospelí. Bohužiaľ, to nie je stopercentné a môže prísť aj k ťažkým až smrteľným prípadom. S pribúdajúcimi prípadmi sa ukazuje, že u detí, ktoré majú koronavírus, sa môžu dostaviť ďalšie komplikácie, s ktorými sme rozhodne nepočítali. Napríklad ochorenie podobné Kawasakiho syndrómu, ktoré je zápalovým ochorením ciev. Veľa súvislostí a zriedkavých komplikácií sa ukáže, až keď počet prípadov prekročí určitú hranicu.

Deti zvládajú infekciu lepšie ako dospelí. Bohužiaľ to nie je stopercentné a môže prísť aj k ťažkým až smrteľným prípadom. Ilustračné foto – TASR / AP

To by malo byť ďalším z dôvodov nepodceňovať vírus myšlienkou, že „ja sa z toho určite vyliečim“. 

Nevieme toho ešte naozaj veľa. Napríklad to, prečo je u niekoho priebeh bezpríznakový alebo ľahký a u niekoho kritický. Samozrejme, poznáme rizikové skupiny. Sú to seniori a ľudia s pridruženými komplikáciami, či už dýchacieho alebo imunitného systému. Problémom je, že sem patrí zarážajúco vysoký podiel ľudskej populácie.

Vedci sa momentálne zaoberajú hypotézou, že ľudia, ktorí prekonali bežnú koronavírusovú nádchu, by mohli mať ľahší priebeh ochorenia COVID-19. Prečo by mi to mala nádcha uľahčiť?

Dôvodom pre hypotézu sú štúdie, ktoré našli u 10 až 50 percent účastníkov (číslo sa líši podľa jednotlivých štúdií – pozn. red.), ktorí neprekonali infekciu SARS-CoV-2, špeciálne bunky imunitného systému, ktoré na nový koronavírus reagujú. To naznačuje, že prekonanie bežnej nádchy, najlepšie nedávno, pravdepodobne spôsobí, že v našom tele tieto T-bunky imunitného systému zostanú.

Ako si vedci môžu byť istí, že ľudia, ktorých skúmali, sa nikdy neinfikovali SARS-CoV-2? Nemohli byť iba bezpríznakoví?

Pretože sa analyzujú aj vzorky ešte spred roka 2020.

Čím sú tieto bunky také účinné?

Poznáme dva typy buniek imunitného systému. B-bunky produkujú predovšetkým protilátky, kým T-bunky sú zodpovedné aj za likvidáciu infikovaných buniek. Ak by zostávali v organizme, mohli by mám vedieť zabezpečiť voči novému koronavírusu aspoň čiastočnú imunitu.

Čiže keď príde do tela nový koronavírus, spomenú si, že už niečo také videli, a vedia, čo majú robiť?

Nepamätajú si to takým spôsobom ako ľudia. Ide o bunky, ktoré špecificky reagujú na konkrétny podnet, takzvaný antigén. Ak sa z ich pohľadu ukáže tento vírus opäť, vedia sa veľmi rýchlo aktivovať, namnožiť do väčších množstiev a vysielať signály ostatným zložkám imunitného systému.

Ako dlho tieto bunky zostávajú v tele?

Nie dlho, ale nedávno vyšla zaujímavá štúdia, ktorá takéto bunky našla v ľuďoch, ktorí sa infikovali SARS-CoV-1, čiže SARS-om. Keďže epidémia SARS prebiehala v tokoch 2002 až 2003, zdá sa, že pretrvajú dlho. Ale možno sú aj u týchto ľudí iba pravidelne reaktivované vírusmi bežnej nádchy. Zatiaľ je predčasné povedať o tom niečo definitívne.

Viem nejako odlíšiť koronavírusovú nádchu od iných typov? Predpokladám, že nikto sa nedáva testovať na nádchu.

Presne tak, ani pojem koronavírusová nádcha sa doteraz vôbec nepoužíval, keďže pôvodca nádchy sa neurčuje. Typy nádchy teda nevieme rozoznať. Vychádzame len z toho, že koronavírusy sú zodpovedné za veľa infekcií, ktoré ju spôsobujú.

Odborníci sa zhodli, že nový koronavírus sa nikde zázračne nestratí, a asi sa neoplatí ani čakať, kým sa z neho stane bežná nádcha. Našou šancou na normálny život s vírusom je teda vakcína. Je komplikovanejšie vytvoriť vakcíny proti vírusom alebo proti baktériám?

Možno práve na základe fenoménu vírusu chrípky sa zdá, že to sú vírusy, ale inak mám pocit, že tie procesy sú rovnako náročné.

Koľko vakcín je momentálne v poslednom kole testovania?

V podstate už šesť. Ale tri sú také, ku ktorým vzhliadame, keďže sú vyvíjané v Európe alebo v USA. Ďalšie tri sú čínske. Dve vakcíny sú už dokonca schválené. Ruská a jedna čínska, ktorá je zatiaľ schválená na použitie v mimoriadnej situácii pre čínsku armádu. Zároveň prebieha tretia fáza jej testovania. Ako je to v skutočnosti, samozrejme, nevieme, vychádzam len z veľmi obmedzených publikovaných údajov.

Ruská vakcína na nový koronavírus. Foto – TASR/AP

Rusi posledné kolo testovania preskočili a svojou vakcínou už očkujú. Aké riziká to môže priniesť?

Vynechanie tretej fázy je veľký risk. V dnešnej dobe sú protivakcinačné nálady, bohužiaľ, veľmi silné. Ak by prišlo k nejakým závažným vedľajším účinkom, ktoré neboli v treťom kole odhalené, mohlo by to mať veľmi vážne dôsledky. Napríklad zdvihnúť vlnu celkového odporu a ohroziť užívanie aj preverených a účinných vakcín, ktoré každoročne zachraňujú milióny životov.

Na čo konkrétne je zameraná tretia fáza testovania?

Predovšetkým na overenie účinnosti. Očkovaní jedinci sa v reálnom živote porovnávajú s kontrolnou skupinou, ktorá dostala placebo. Po uplynutí určitej doby sa potom vyhodnocuje, ako boli chránení. Je to veľmi dôležité, lebo až ten reálny život ukáže, či je vakcína naozaj účinná. Táto fáza je zároveň najväčšia, keďže sa testujú desiatky tisíc dobrovoľníkov. Klinické skúšky, ktoré momentálne prebiehajú, zahŕňajú každá okolo 30-tisíc dobrovoľníkov. To je slušné číslo na to, aby sa prejavili aj zriedkavejšie vedľajšie účinky. Takže aj bezpečnosť je v tejto fáze oveľa lepšie otestovaná.

Ako dlho trvá vyvinúť, otestovať a schváliť vakcínu v nepandemických časoch?

Rádovo sa môžeme baviť o niekoľkých rokoch.

Vakcíny proti novému koronavírusu sú vyvíjané rekordne rýchlo. Nehrozí, že by sa pri takomto tempe niečo opomenulo?

Vývoj je až po začiatok klinického testovania rýchly vďaka obrovskému rozvoju biotechnológií. Metódy, pri ktorých dokážeme manipulovať genetický materiál a umelo produkovať časti vírusu, dokážu vývoj veľmi urýchliť. Ak sme totiž nejakú technológiu už raz použili, veľmi rýchlo ju vieme adaptovať na nový vírus.

Aké technológie využívajú vakcíny, ktoré sú najďalej?

Americká firma Moderna využíva nukleovú kyselinu mRNA, čo je za normálnych okolností molekula, ktorá v tele slúži ako podklad pre výrobu bielkovín. V tomto prípade bunky, do ktorých sa táto špeciálne upravená mRNA dostane, začnú produkovať práve tú bielkovinu, ktorá je na povrchu koronavírusu. Vďaka tomu vyzerajú ako infikované. Imunitný systém na to zareaguje, čím sa vytvorí imunita, ktorá bude v prípade reálnej infekcie oveľa lepšie pripravená. Táto vakcína napríklad nie je pripravená tradične, čiže použitím deaktivovaného vírusu. Je veľmi dobré, že v pretekoch o vakcínu sú zastúpené všetky technológie, ktoré poznáme. Dúfam, že nakoniec bude dostupných viacero fungujúcich vakcín.

Štáty Európskej únie budú mať pravdepodobne takzvanú oxfordskú vakcínu, ktorá je založená na oslabenom víruse, ktorý spôsobuje nádchu šimpanzom. Ako sa dá vírus oslabiť a použiť vo vakcíne?

Trochu ste to skreslili. Je to pôvodne šimpanzí adenovírus. Modernými technológiami ho vieme natoľko upraviť, že namiesto svojho normálneho obalu má práve časti koronavírusu. Ako keby bol neškodný šimpanzí vírus prezlečený za SARS-CoV-2. Tento adenovírus za normálnych okolností človeku nič nespôsobí a vo vakcíne je upravený tak, aby sa v tele nevedel množiť. Len to, čo sa vpraví do tela, slúži ako podnet pre imunitný systém.

Zatiaľ to vyzerá, že vakcína by mohla byť k dispozícii na prelome rokov. Koľko ľudí by muselo byť zaočkovaných, aby sme vírus zastavili a neskôr sa ho zbavili?

Jednoznačné percento povedať neviem. V literatúre sa spomína, že na zastavenie by mohlo stačiť 80 percent. Ak by bolo naším cieľom úplne sa vírusu zbaviť, tak by to malo byť asi 95 percent. To nie je reálne. Rovnako nie je reálne dať si za cieľ celkovú elimináciu vírusu.

Prečo nie je reálne zbaviť sa nového koronavírusu?

V celej histórii sa ľudstvu podarilo zbaviť len jedného vírusu, vírusu pravých kiahní. Navyše pri pôvodne zoonotickom víruse, akým je koronavírus, nám zdroj zostane driemať vo zvieratách. Koľko zaočkovaných presne potrebujeme na skupinovú imunitu, neviem, ale keď budeme vedieť ochrániť napríklad zdravotnícky personál a rizikové skupiny obyvateľstva, ktorým najviac hrozí ťažký priebeh choroby, tak to bude obrovský pokrok. Vakcína bude určite kľúčovým nástrojom, ako s týmto vírusom ďalej žiť.

Nový koronavírus tu zostane s nami. Obnoviť normálny život nám môžu pomôcť vakcíny. Ilustrácia – Fernando Zhiminaicela/Pixabay

Malo by byť podľa vás očkovanie proti kornavírusu povinné?

To je na ťažšiu a viac spoločenskú než virologickú debatu. Bol by to ideálny stav, ale vieme, že realita je iná. Antivaxerské hnutia majú momentálne veľkú silu. Povinné očkovanie by mohlo viesť k zdvihnutiu vlny odporu a mať veľmi kontraproduktívny efekt. Oveľa lepšie by bolo, keby sme dokázali ľuďom vysvetliť, že je to potrebná a dobrá vec. Dúfam, že použitie vakcíny bude spojené s toľkými benefitmi, že sa ľudia budú chcieť dať zaočkovať sami. Viem si predstaviť, že to bude veľké uľahčenie napríklad pre ľudí, ktorí často cestujú. Očkovaním by sa vyhli pobytu v prípadných karanténach.

Rôznych koronavírusov je v zvieratách veľa, môžeme v budúcnosti očakávať ďalší medzidruhový preskok?

Určite áno. Či v tomu dôjde v dohľadných rokoch, samozrejme, nevie nikto povedať. Všetky globálne zmeny ako degradácia životného prostredia, rozmach leteckej dopravy, pohyb ľudí a tovaru sú však faktory, ktoré napomáhajú nielen šírenie vírusov, ale aj jeho preskakovanie na ľudí. Nejde len o koronavírusy, ale aj o rozličné ďalšie zoonotické vírusy.

Pandémiu koronavírusu čoraz viac sprevádzajú rôzne dezinformačné kampane. Ľudia spochybňujú, či vírus naozaj existuje a je nebezpečný, alebo nás vakcínami chce niekto iba očipovať. Ako vnímate takéto teórie?

Táto paralelná pandémia dezinformácií ma veľmi zaráža, prekvapuje a vyvoláva vo mne obavy. Jej miera je z môjho pohľadu neskutočná. Na Slovensku sme pravdepodobne obeťou takzvaného preventívneho paradoxu. Tvrdí, že čím účinnejšie sú preventívne opatrenia, tým viac sú následne spochybňované ako zbytočné. Obeťou vlastného úspechu sú aj vakcíny, pretože čím sú účinnejšie, tým viac sú choroby, na ktoré sú určené, na ústupe. Preto môžeme mať pocit, že ich vlastne netreba. Je mi veľmi ľúto, že namiesto toho, aby sme využili tento čas na prípravu na druhu vlnu, tak vzniká vlna spochybňovania, že opatrenia boli zbytočné a ekonomicky nás položili. Nekontrolované šírenie by nás zrejme položilo presne tak isto, ak nie viac.

Dá sa s dezinformáciami o korovaníruse niečo robiť?

O tom, že tu vírus je a že je obrovským problémom, nemôže nikto príčetný pochybovať. Ja sa snažím využiť každú príležitosť a takéto bludy vyvracať. Je však smutné a nebezpečné, že sa týmto spôsobom vyjadrujú aj niektorí politici. Jediné, čo pomôže, aby si ľudia situáciu vyhodnocovali racionálne a pochopili, že tieto konšpiračné teórie neprinášajú absolútne nič pozitívne, je podľa mňa dobrá informačná kampaň.

Boris Klempa (1976)

Je virológ. Vedie oddelenie ekológie vírusov na Virologickom ústave Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Je priekopníkom hľadania nových hantavírusov v netradičných hostiteľoch, akými sú hmyzožravce alebo netopiere. Venuje sa aj iným vírusom, ktoré sa prenášajú zo zvierat na človeka, vrátane kliešťovej encefalitídy. Je zodpovedný za slovenskú časť Európskeho vírusového archívu podporovaného Európskou úniou.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

ESET Science Award

Iné podcasty Denníka N

Koronavírus

    Príroda

    Rozhovory

    Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie