Denník N

V čase vojny vyrastala v Juhoslávii, Slovensko bolo ako Amerika. Dnes hovorí o tom, čo spôsobuje nacionalizmus

Olja Triaška Stefanović. Foto N - Vladimír Šimíček
Olja Triaška Stefanović. Foto N – Vladimír Šimíček

Fotografka Olja Triaška Stefanović na osude rozpadu Juhoslávie pripomína, ako ľahko sa „bratstvo a jednota“ môžu zmeniť na boj o prežitie. Jej výstava v Galérii mesta Bratislavy potrvá do 13. septembra.

Nový Sad začali bombardovať v noci 23. marca 1999.

Spomína si na to presne, lebo v ten deň mala 21. narodeniny. Od kamarátky dostala pohľadnicu. Okrem toho, že jej primerane veku praje hlave veľa lásky, frajerov, peňazí, a len akoby mimochodom aj mieru, sa ospravedlňuje, že želanie vyzerá tak, ako vyzerá. „Ale to je teraz nepodstatné,“ píše. Krajina je v núdzovom stave.

„Bol to posledný list, ktorý som dostala z Juhoslávie,“ hovorí fotografka Olja Triaška Stefanović.

Ani ona sama už žiaden s poštovou známkou Jugoslavija neodoslala. V tom čase už žila dva roky na Slovensku. Zopár neopečiatkovaných známok jej ostalo len ako spomienka na krajinu, ktorej názov a hranice sa v 90. rokoch stratili z mapy sveta, no nie z pamäti.

Dnes je Olja Triaška Stefanović úspešnou fotografkou a vedie Katedru fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sama začínala ako študentka. Po viac ako dvadsiatich rokoch, čo u nás žije, by sa mohlo zdať, že je už predsa viac „naša“ ako „ich“, ale nie je to celkom tak, o čom svedčí aj jej aktuálna výstava Bratstvo a jednota v Galérii mesta Bratislavy.

Okrem mnohého iného v nej ukazuje, že problém nacionalizmu nebol ani zďaleka iba „ich“, ale aj „náš“ a aké nebezpečenstvo predstavuje dnes.

Pohľad do vstupnej sály výstavy Bratstvo a jednota, ktorá je v Galérii mesta Bratislavy. Kurátorkou výstavy je Bohunka Koklesová. Foto – Olja Triaška Stefanović
K výstave vychádza aj sprievodná publikácia Bratstvo a jednota, ktorá komplexne predstavuje autorkin sedemročný vizuálny výskum rozpadu bývalej Juhoslávie. Súčasťou knihy sú aj eseje Martina M. Šimečku, Andreja Bána a historičiek umenia Mileny Bartlovej a Bohunky Koklesovej. Foto – Olja Triaška Stefanović
Súčasťou výstavy je aj samostatná časť venovaná prejavom nacionalizmu medzi Čechmi a Slovákmi v rokoch 1938 – 1948. Kurátorka výstavy a historička umenia Bohunka Koklesová vybrala z archívov fotografie a udalosti, ktoré mapujú odtiene vzťahu „bratských“ národov a toho, ako sa postupne v zlomových historických momentoch vyhrocovali. Foto – Olja Triaška Stefanović

Chcelo to čas a skúsenosti

Do minulosti sa Olja Triaška Stefanović začala intenzívnejšie vracať asi pred siedmimi rokmi. Úlohu v tom zohral moment, keď si uvedomila, že každým ďalším dňom bude žiť na Slovensku dlhšie ako v krajine, v ktorej sa narodila.

Usporiadala preto večierok s kamarátmi pri Dunaji, no to bol len začiatok. „Začala som sa samej seba pýtať, kto vlastne po tých rokoch som, aká je moja identita, ako ma ovplyvnilo to, že som si založila rodinu na Slovensku, a čo pre mňa znamená krajina, z ktorej som odišla,“ hovorí.

Postupne sa s tým všetkým začala vysporadúvať vo svojej tvorbe, spracúvala čiastkové témy z dejín Juhoslávie. Časom tak nadobúdala istý odstup a zároveň sebaistotu v tom, o čom presne chcela hovoriť. A až teraz, akoby sa to všetko začalo prepájať do jedného uceleného obrazu, ktorý už nie je len obrazom minulosti, ale aj odkazom k dnešku.

„Bratstvo a jednota, to bolo heslo, na ktorom vznikla Titova Juhoslávia, keď všetky národy spoločne bojovali proti fašizmu v druhej svetovej vojne. Vtedy to heslo prinieslo slobodu, no dnes už vieme, ako to celé dopadlo,“ hovorí Olja Triaška Stefanović.

Až keď prišla na Slovensko, si začala uvedomovať, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie