Denník N

Aké sú najčastejšie chyby pri zbere húb? Ak vám príde zle, k lekárovi treba ísť aj o polnoci, vraví mykologička

Ilustračné foto - Unsplash/Fabian Wiktor
Ilustračné foto – Unsplash/Fabian Wiktor

„Jedna klobása je karcinogénnejšia ako huba, ktorú nazbierate pri Slovnafte,“ hovorí Ivona Kautmanová. Odborníčka vysvetľuje, prečo severské národy huby nezbierajú a ako dlho trvá hlive ustricovej, kým zožerie plastovú stoličku.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • koľko muchotrávky zelenej stačí na smrteľnú otravu a čo robiť, ak na ňu máte podozrenie;
  • ako sa organizátori výstavy húb takmer otrávili hubovým gulášom;
  • prečo vieme tráviť huby lepšie ako ľudia zo západnej Európy;
  • aké nebezpečné látky vedia huby vytiahnuť z pôdy.

Začiatkom septembra sa predpokladá aj začiatok jednej príjemnej druhej vlny – hubárskej. Aká bude?

Huby rastú celoročne. Ale dubáková sezóna, keď rastie aj veľa iných jedlých húb, je u nás od konca školského roka do konca júla. Druhá vlna trvá od septembra, respektíve odkedy začnú jesenné dažde, až kým neprídu mrazy. Samozrejme ide o odhad. Vzhľadom na počasie to môže byť celé inak.

Aká je tohtoročná hubárska sezóna?

Zatiaľ veľmi dobrá. Po desiatich suchých rokoch máme ideálne leto. Po Medardovi napršalo a prší stále dosť. V auguste bol taký klasický útlm a predpokladám, že od septembra sa rozbehne bohatá jesenná sezóna.

Porekadlo „rastú ako huby po daždi“ teda platí. 

Áno, ale nemusí to byť pravidlom. Huby majú rady, keď naprší do vyhriatej zeme a keď nie je prudký vietor. Niekedy sú však všetky podmienky splnené a huby jednoducho nerastú. Hubám nevyhovuje, keď je priveľa dažďa, lebo vtedy v pôde nie je žiaden kyslík. Obrovské podhubia, ktoré sú v zemi, sa tam doslova utopia. Vtedy sa prepnú do spiaceho režimu, aby prežili, a „nerodia“.

Ivona Kautmanová. Foto – archív I. K.

Huby, ktoré zbierame, sú iba rozmnožovacou časťou nejakého obrovského organizmu pod zemou?

Veľa ľudí si to predstavuje tak, že dubák má v zemi nejaké korienky, a keď ho neopatrne vytrhnem, tak ho poškodím a už tam nič nenarastie. Ale skôr si to treba predstaviť tak, že podhubie je ako obrovský strom v zemi. Jedno podhubie môže mať niekoľko metrov štvorcových aj celý hektár. Plodnice, ktoré zbierame, sú ako jablká toho podzemného stromu. Preto huby väčšinou rastú „na kope“. Keď dubák vytrhnem zo zeme, podhubiu nijako neublížim.

Ak vyzbieram celý les, huby v danej lokalite nevyhubím, lebo podhubiu je to jedno?

Ešte nebolo vedecky doložené, že by ľudia vyzbierali nejaký druh huby. Skôr sa zdá, že ľudská aktivita im prospieva. Na Sibíri majú poveru, že ak by ste zablúdili v odľahlých lesoch a z ničoho nič narazíte na niekoľko druhov rozličných húb, znamená to, že sa blížite k ľudskému sídlu. Nenarušené ekosystémy v pralese majú totiž v zemi obrovské podhubia, ktoré nedovolia rásť iným druhom húb a uzurpujú si svoj priestor a živiny. Preto v pralesoch nebýva taká veľká rozmanitosť druhov.

Dokážu podhubia medzi sebou komunikovať, alebo ako bojujú o priestor?

Samozrejme, to sú ťažké chemické vojny. Veľké výskumy sa robili o vojnách, ktoré prebiehajú napríklad na jednom polene. Keď necháte v lese ležať kus dreva, huby ho osídľujú, aby z neho mohli spotrebovať celulózu, lignín a tak ďalej. Jeden druh začne rásť z jedného konca, druhý z druhého. Keď sa stretnú, vylučujú do pôdy a okolia silné toxíny, aby odpudili alebo zabili tú druhú hubu. Niekedy prerastú do seba. Rozhodnú sa žiť spolu a drevo si podelia.

Baktérie a huby sú jediné organizmy, ktoré dokážu stráviť celulózu. Ilustračné foto − archív I. K.

Snažia sa nás jedovaté huby zabiť, alebo sme len náhodnou obeťou takéhoto konfliktu dvoch húb, do ktorého sme sa priplietli?

Huby nemajú dôvod zabíjať teplokrvné stavovce, ako sme my, lebo ich nijako neohrozujeme. V ich záujme práveže je, aby ich nejaký diviak zožral a trusom rozniesol ich výtrusy po okolí. Ich jedy sú často namierené voči iným hubám alebo baktériám. Vďaka tomu máme napríklad antibiotiká.

Čo to má spoločné s antibiotikami?

Baktérie sú pre huby hlavní potravinoví konkurenti, keďže len tieto dva organizmy dokážu stráviť celulózu. Preto si huby vytvorili látky, ktoré baktérie zabíjajú, čiže antibiotiká. Nebolo to kvôli nám, ale aby zabili baktérie v pôde a ochránili si svoj zdroj živín.

Vypestovať vieme hlivu či šampiňóny. Prečo sa to nedarí aj s dubákmi?

Dubáky neprinútite

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Rozhovory

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie