Po zničení múzea zostala zo vzácneho hada nadlho len kresba. Znovu ho objavil vedec zo slovenskej univerzity
Zoológ Daniel Jablonski z UK v Bratislave strávil v Libanone necelé dva týždne v roku 2018. Hoci je krajina o niečo väčšia ako Banskobystrický kraj, predstavuje jedno z centier svetovej biodiverzity. Ochranu rôznorodosti života na Zemi považuje vedec za „najvyšší princíp, ktorý stojí za to, aby sa preň ľudia spojili“. Ak prídeme o biodiverzitu, bude koniec, dodáva Jablonski.
Laik by tie hady nerozoznal, no taliansky zoológ a botanik Giorgio Jan (1791 – 1866) si pred 156 rokmi všimol, že had Xerotyphlops syriacus sa istými znakmi na hlave líši od hada Xerotyphlops vermicularis, takže ich začal považovať za dva samostatné druhy.
Neskôr oba druhy v odbornej literatúre splynuli, lebo sa myslelo, že morfologická variabilita nie je taká veľká, aby sa X. syriacus mohol považovať za samostatný druh.
Taliansky zoológ opísal „syriaka“ na základe exemplára z Bejrútu, hlavného mesta Libanonu, ktoré bolo v tom čase na území Sýrie.
Typový materiál uložili do prírodovedného múzea v Miláne, no počas druhej svetovej vojny bol pri bombardovaní mesta s celou zbierkou zničený.
Z hada tak na viac ako polstoročie zostala len Janova kresba v jeho atlase Iconographie Générale des Ophidiens (1864), čo zmenil až český zoológ Daniel Jablonski z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Centrum biodiverzity
Pôvodne mal ísť vedec v roku 2018 na expedíciu do Iraku, no keď v krajine pre napätie vyvolané referendom o nezávislosti Kurdistanu uzavreli letiská, zmenil destináciu a vybral sa do Libanonu.
Tam – 25 kilometrov na východ od Bejrútu v údolí Bekáa pod pohorím Libanon – objavil „syriaka“.
