Denník N

Po zničení múzea zostala zo vzácneho hada nadlho len kresba. Znovu ho objavil vedec zo slovenskej univerzity

Na snímke pohorie Libanon. Jablonski objavil hada Xerotyphlops syriacus 25 kilometrov na východ od Bejrútu v údolí Bekáa práve pod pohorím Libanon. Foto – archív Daniela Jablonského
Na snímke pohorie Libanon. Jablonski objavil hada Xerotyphlops syriacus 25 kilometrov na východ od Bejrútu v údolí Bekáa práve pod pohorím Libanon. Foto – archív Daniela Jablonského

Zoológ Daniel Jablonski z UK v Bratislave strávil v Libanone necelé dva týždne v roku 2018. Hoci je krajina o niečo väčšia ako Banskobystrický kraj, predstavuje jedno z centier svetovej biodiverzity. Ochranu rôznorodosti života na Zemi považuje vedec za „najvyšší princíp, ktorý stojí za to, aby sa preň ľudia spojili“. Ak prídeme o biodiverzitu, bude koniec, dodáva Jablonski.

Laik by tie hady nerozoznal, no taliansky zoológ a botanik Giorgio Jan (1791 – 1866) si pred 156 rokmi všimol, že had Xerotyphlops syriacus sa istými znakmi na hlave líši od hada Xerotyphlops vermicularis, takže ich začal považovať za dva samostatné druhy.

Neskôr oba druhy v odbornej literatúre splynuli, lebo sa myslelo, že morfologická variabilita nie je taká veľká, aby sa X. syriacus mohol považovať za samostatný druh.

Taliansky zoológ opísal „syriaka“ na základe exemplára z Bejrútu, hlavného mesta Libanonu, ktoré bolo v tom čase na území Sýrie.

Typový materiál uložili do prírodovedného múzea v Miláne, no počas druhej svetovej vojny bol pri bombardovaní mesta s celou zbierkou zničený.

Z hada tak na viac ako polstoročie zostala len Janova kresba v jeho atlase Iconographie Générale des Ophidiens (1864), čo zmenil až český zoológ Daniel Jablonski z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

Dospelé jedince „syriaka“ merajú do 30 centimetrov, ich telá pripomínajú dážďovku. Foto – archív D. J.

Centrum biodiverzity

Pôvodne mal ísť vedec v roku 2018 na expedíciu do Iraku, no keď v krajine pre napätie vyvolané referendom o nezávislosti Kurdistanu uzavreli letiská, zmenil destináciu a vybral sa do Libanonu.

Tam – 25 kilometrov na východ od Bejrútu v údolí Bekáa pod pohorím Libanon – objavil „syriaka“.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Životné prostredie

Príroda

Teraz najčítanejšie