Rozhovor so Saganom? Musíte ho v dobrom vyprovokovať, hovorí český novinár

Tomáš Macek z denníka Mladá fronta DNES sa pravidelne zúčastňuje Tour de France a o najslávnejších cyklistických pretekoch napísal aj rozsiahlu knihu Příběhy Staré dámy. V rozhovore, ktorý sme nahrávali pred štartom tohtoročnej Tour, sa dočítate:

• prečo je podľa neho Sagan tímový hráč
• čo novinárov čaká na pandemickej Tour
• koľko káv vypijú najväčší cyklistickí kávičkári

Kedy ste sa na Tour dostali prvý raz?

V roku 2010.

Takže ste zažili aj záver kariéry Lancea Armstronga v tíme RadioShack.

Áno, s Armstrongom som zažil zvláštnu twitterovú žurnalistiku, keď sa mu už s novinármi príliš nechcelo osobne rozprávať. Iba sedel v tímovom autobuse a s výnimkou možno dvoch televízií nedával rozhovory. Asi hodinu po etape sa v tlačovom stredisku objavil Armstrongov hovorca, ktorý z diktafónu záujemcom pustil vyjadrenia Armstronga a manažéra tímu Johana Bruyneela.

Ako ste sa na Armstronga pozerali v období jeho najväčších úspechov? Verili ste mu, alebo ste ho spochybňovali?

Bolo to obdobie, keď v cyklistike všetci spochybňovali všetko. Dopingových káuz a prípadov bolo toľko, že sa nedalo veriť ani víťazovi. Dúfali ste, že víťaz je čistý, ale kdesi v mysli vám vždy blikala varovná kontrolka.

Prečo Medzinárodná cyklistická únia (UCI) Armstrongovi odobrala všetky víťazstvá a iným dopingovým hriešnikom ich ponechala?

Urobili z neho exemplárny a odstrašujúci príklad. Zároveň však zohľadnili výsledky vyšetrovania Americkej antidopingovej agentúry USADA, podľa ktorých išlo o najprepracovanejší dopingový systém v cyklistike. Navyše to bol systém, ktorý likvidoval iných ľudí a ponižoval tých, ktorí sa proti nemu postavili. Myslím si, že to všetko bolo zohľadnené vo verdikte UCI.

Máte v súčasnom pelotóne obľúbených respondentov?

Ako novinár musím byť objektívny a nemal by som nikoho favorizovať, ale určite sú cyklisti, s ktorými sa mi v minulosti dobre rozprávalo a rozhovory boli veľmi príjemné. Hneď mi napadol napríklad Dan Martin, ktorý je v rozhovoroch rovnako spontánny ako v útokoch na trati. Na nič sa nehrá, príliš nepremýšľa nad diplomatickými odpoveďami a občas z neho vypadnú perly. Takých cyklistov je však v pelotóne viac.

Dobré vzťahy mám aj s najlepšími českými cyklistami – Romanom Kreuzigerom, Zdeňkom Štybarom či Janom Hirtom, s ktorými sa rozpráva veľmi dobre. Vyslovene nepríjemnú skúsenosť nemám s nikým, aj keď ochota, prirodzene, osciluje a dostať sa k niektorým ľuďom je ťažké. Buď ich veľmi chránia tímy, alebo je problémom jazyková bariéra. Napríklad viacerí poprední Kolumbijčania hovoria iba po španielsky.

Ako sa vám pracuje s Petrom Saganom?

Peter je svojský a má veľkú charizmu. Jeho odpovede sa síce občas zdajú krátke a strohé, ale majú v sebe akúsi saganovskú filozofiu a určitú zábavnosť, ktorou si získal množstvo priaznivcov. Ak je Peter v dobrej nálade, aj on dokáže byť veľmi príjemným spoločníkom. Spomínam si, že vlani sme za ním prišli s dvoma slovenskými kolegami počas voľného dňa v Nîmes.

Peter nás pozval do tímového autobusu a bolo to veľmi príjemné stretnutie. Spomínam si aj na naše prvé stretnutie v roku 2010, keď som šiel na kemp Liquigasu najmä kvôli Romanovi Kreuzigerovi. Pri tejto príležitosti som sa stretol aj s bratmi Saganovcami a bolo to zaujímavé rozprávanie. Juraj bol už vtedy oveľa viac „ukecaný“, čo sa dodnes nezmenilo.

Sagan pri novinárskych otázkach často pôsobí trochu bezradne a vysvetľuje, že nedokáže odpovedať na hypotetické otázky. Ako sa naňho pripravujete?

Spomínam si, že raz jednému slovenskému novinárovi povedal, že ho už trochu otravujú otázky v štýle: „Peter, tak ako sa vám dnes išlo?“ Peter potrebuje otázkou v dobrom vyprovokovať – aby mu pripadala zaujímavá a premýšľal nad ňou. To však rozhodne nedosiahnete klasickými otázkami na zhodnotenie dňa.

Čo vám v súvislosti so Saganom za tie roky na Tour utkvelo v pamäti?

Veľmi sa mi páčilo, ako vo svojom poslednom roku v Tinkoffe (2016 – pozn. red.) pomohol Romanovi Kreuzigerovi. Peter mal už dávno istý zelený dres, ale v ťažkej horskej etape šiel do úniku, ktorý potom Romanovi vyniesol návrat do najlepšej desiatky celkového poradia. V tej etape sa preňho rozdal a hovoril, že mu chcel vrátiť pomoc z 2. etapy, keď Roman Petrovi rozbehol klasikársky šprint do stúpania. Peter vtedy ukázal, že je tímovým hráčom.

Zažili ste priamo v dejisku aj deň, keď Sagana z Tour vylúčili?

Nie. Vtedy som na preteky prišiel pred veľmi ťažkou 9. etapou v pohorí Jura. V pretekoch ešte vtedy bol Juraj, ale ten vzápätí odstúpil a z Tour postupne odchádzali aj slovenskí novinári, pretože po Petrovom konci pre nich preteky stratili príťažlivosť.

Dokedy bude podľa vás Sagan pretekať?

V cyklistike nebude zostávať iba pre peniaze, ktoré by mu v niektorých tímoch dali za meno. Vnútorne by ho neuspokojovalo pretekať s vedomím, že je už len tieňom bývalého Sagana. Myslím si, že cyklistikou si na život zarobil relatívne dosť a peniaze v tom nebudú hrať rolu. Odpoveď teda je, že bude pretekať dovtedy, dokedy ho cyklistika bude baviť – či už to bude vyhrávaním etáp a dresov, alebo bude cítiť, že je prospešný napríklad odovzdávaním skúseností mladším šprintérom.

Chystáte sa na Tour de France aj tento rok?

Trochu som váhal, pretože od ASO (organizátor Tour – pozn. red.) sme dostali dlhý zoznam toho, čo všetko bude zakázané, čo nebudeme smieť a ku komu všetkému sa nedostaneme. Pýtal som sa sám seba, aký to bude mať zmysel, ale napokon pôjdem na posledný týždeň.

Čo vás na pretekoch čaká?

Organizátori hovoria o bubline pretekov – race bubble, ktorá bude všemožne chránená, a dostať sa k cyklistom bude nesmierne komplikované. Nebude možné chodiť k tímovým autobusom ani prísť za cyklistami počas voľného dňa. K dispozícii budú iba za cieľom vo veľmi malej mixzóne, kde bude teoretická šanca s nimi hovoriť. Inak bude všetko prebiehať formou videokonferencií, ktoré sa budú prenášať do tlačového strediska.

Čo je na práci novinára počas Tour najťažšie?

Večný pohyb. Nie je to ako olympiáda alebo majstrovstvá sveta v atletike, kde všetko prebieha na jednom mieste, ste v jednom hoteli a nemusíte riešiť logistiku. Na Tour sa ráno ponáhľate na štart, snažíte sa niečo urobiť, potom sa ponáhľate do cieľa, zháňate hlasy a píšete do novín. Potom sa presúvate na hotel a do druhej v noci ešte píšete na web. Je to naozaj drina; nepoznám žiadnu inú akciu, ktorá by bola pre novinára náročnejšia.

Kedy sú cyklisti za normálnych okolností najprístupnejší?

Bývali pred štartom, ale v posledných rokoch veľmi dlho zostávajú v tímových autobusoch a vyjdú až tesne pred tým, než sa idú podpísať na štart. Rozhovory sú potom väčšinou na dohode s mediálnymi manažérmi; ideálne bývajú voľné dni, keď sa cyklisti uvoľnia a sú v omnoho lepšej nálade. Tento rok to, žiaľ, padá.

Cyklistov počas voľných chvíľ často nájdete vysedávať pri káve, o čom ste vlani napísali aj článok. Odkiaľ sa vzala cyklistická posadnutosť kávou?

Povedal by som, že to pochádza z Talianska už z obdobia pred 2. svetovou vojnou. Pitie kávy vo veľkom propagoval napríklad Gino Bartali, ktorý bol údajne schopný dostať do seba dvadsať káv za deň, aj keď neviem, či to nie je len cyklistická legenda. Aj medzi súčasnými cyklistami však sú takí, ktorí denne bez problémov vypijú desať espress – napríklad aj Roman Kreuziger. Cyklisti majú na to už prispôsobené žalúdky a niektorí tvrdia, že ich káva pred etapou nabudí.

V rozhovore ste viackrát spomenuli Romana Kreuzigera. Ako česká spoločnosť vnímala, keď ho pre údajné nezrovnalosti v biologickom pase obvinili z dopingu?

Myslím si, že ľudia vtedy stáli na Romanovej strane, pretože jeho biologický pas nevykazoval hodnoty, za ktoré by ho bez diskusií mali odstaviť od pretekania. Dôkazy prakticky neexistovali a prípad sprevádzalo mnoho zvláštnych okolností.

Ako kauzu prežíval Kreuziger?

Bojoval a nechcel v tichosti prijať trest. Keď som sa s ním vtedy stretol, bol veľmi odhodlaný dokázať, že ho dištancovali neprávom. Najal si popredného športového právnika Jana Šťovíčka a šiel dokonca na detektor lži, aj keď ten v rámci prípadu nebol uznaný za dôkaz. Nechal sa vyšetriť aj na prestížnej klinike v Spojených štátoch, aby dokázal, že výkyvy hodnôt v biologickom pase má aj za iných situácií než počas inkriminovaných rokov.

Zmenil v niečom jeho prípad cyklistiku?

Myslím si, že vtedy trochu narástla nedôvera v hraničné hodnoty v biologických pasoch. Tie môžu ukázať výkyvy, ktoré sú bez debaty dôsledkom dopingu. Na hodnoty, ktoré sa len blížia podozrivej hranici, sa však teraz pozerá oveľa opatrnejšie. Nikto si už nedovolí predčasne vynášať súdy.

Aké má podľa vás Sagan šance na ôsmy zelený dres?

Po mesiaci pretekania a zložitej príprave jednotlivých tímov je ťažké čokoľvek predvídať. Tour bude rovnako nevyspytateľná, aká je aj celá športová sezóna 2020. Myslím si však, že to Peter bude mať ťažšie než v uplynulých rokoch. Jeho najväčším súperom podľa mňa bude Wout van Aert. Podobne ako Peter Sagan dokáže vyhrávať hromadné šprinty aj zvlnené etapy, a je schopný chodiť do únikov a získavať body. Myslím si, že by to mohol byť veľmi zaujímavý súboj až do konca Tour.

Nemyslíte si, že van Aert bude príliš zviazaný taktikou tímu Jumbo-Visma, ktorého cieľom je celkové víťazstvo?

Veľkou otázkou je, na koho nakoniec Jumbo-Visma pôjde. Kruijswijk je po zlomenine mimo hry, Roglič sa pred Tour zranil a zdá sa, že jeho stav nie je až taký dobrý, ako spočiatku tím avizoval. Ak by to s Rogličom bolo zlé, Jumbo asi zvolí hru na jednu kartu, ktorou by bol Tom Dumoulin. Myslím, že v takom prípade by Wout van Aert nejakú voľnosť dostal, pretože aj zelený dres by pre Jumbo-Visma mohol byť veľmi cenný.

Považujete Jumbo-Visma za silnejší tím než Ineos Grenadiers?

Ak si na papieri porovnáme osem mien v jednotlivých zostavách, tak áno. Usudzujeme však podľa výkonnosti cyklistov v uplynulých rokoch a jednom mesiaci tejto sezóny. Navyše je rozdiel medzi päťdňovými pretekmi Critérium du Dauphiné a trojtýždňovou Tour. Mnoho cyklistov preto očakáva, že aj veľké hviezdy v treťom týždni vybuchnú, a môžeme sa dočkať množstva prekvapení.

Ako ste vnímali rozhodnutie Ineosu Grenadiers nevziať na Tour Chrisa Frooma a Gerainta Thomasa?

Už po tom, čo Froome oznámil prestup, sa očakávalo, že nemusí byť v zostave. Myslím si však, že vtedy ešte bol v hre. Na pretekoch Tour de l’Ain a Critérium du Dauphiné však neukázal formu, čo platilo aj pre Thomasa. Aby toho nebolo málo, Bernal mal bolesti chrbta. Ineos sa ocitol v situácii, keď hrozilo, že Bernal bude zranený, Froome s Thomasom budú bez formy a naraz im padne plán A, B aj C.

Nezaradiť Frooma a Thomasa a vytiahnuť Richarda Carapaza, ktorý mal veľmi dobré tréningové testy, bol v podstate logický krok. Žolíkom môže byť mladý Rus Pavel Sivakov, ktorý mal na sústredení pred reštartom sezóny údajne lepšie testy než Bernal. Už vlani skončil deviaty na Gire, je však otázne, ako si poradí s tlakom najsledovanejších pretekov.

Akí cyklisti, ktorých širšia verejnosť nepozná, by mohli na tohtoročnej Tour prekvapiť?

Z cyklistov druhého sledu, ktorí by sa mohli pripliesť do boja o víťazstvo, je to Daniel Felipe Martínez, ktorý vyhral Critérium, a potom práve spomenutý Sivakov. Možno nedostane možnosť ísť na seba, ale môže zohrať celkom podstatnú úlohu v očakávanom súboji Ineosu a Jumbo-Visma.