Denník N

Čo a prečo zamlčala zastupujúca generálna prokurátorka pri obrane Moniky Jankovskej?

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Rozhodnutia a stanoviská našich justičných orgánov neraz bývajú založené na niečom úplne inom ako na logike a odbornej erudícii.

Autor je právnik

Prvá námestníčka generálneho prokurátora Viera Kováčiková sa vyjadrila, že možný trestný čin bývalej štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti a sudkyne Moniky Jankovskej je posudzovaný príliš prísne, lebo ak sa aj korupcie dopustila, tak nie ako verejný činiteľ. Na sudkyňu a jej rozhodnutie v kauze takzvaných Kočnerových zmeniek vraj nemala formálno-právny vplyv ako úradná osoba, ale možný vplyv mala len ako súkromná osoba. Preto môže skončiť s podmienkou za nepriamu korupciu (tam je trest od nula do dvoch alebo troch rôčkov).

Tieto slová vyvolali u časti verejnosti pobúrenie. Padli aj narážky na komunistickú minulosť dočasnej hlavy prokuratúry či podozrenie, že ako bývalé súčasti justičnej trenčianskej honorácie majú obe ženy k sebe blízko a právny názor Viery Kováčikovej je len ďalším prejavom zvrátenej solidarity justičných kruhov. Kováčiková vyhlásila že si za svojím názorom „stojí“ a nie je za ním nič iné ako odborne a fakticky podložené stanovisko.

Pravdou je, že poukaz na minulosť prokurátorky nie je odborným právnym argumentom. Pravdou však je aj to, že rozhodnutia a stanoviská našich justičných orgánov neraz bývajú založené na niečom úplne inom ako na logike a odbornej erudícii, čomu vďačia za svoju veľmi zlú povesť, ktorá v prípade (generálnej) prokuratúry je snáď súčasťou jej erbu.

Bola či nebola Monika Jankovská v postavení verejného činiteľa, keď mala údajne navádzať sudkyňu, aby podnikateľovi Kočnerovi „odklepla“ osem miliónov eur v spore o zmenky s televíziou Markíza, čo sudkyňa nakoniec (hoci „dosratá a došťatá“, ako vyplýva z Threemy Kočner – Jankovská) aj urobila?

Ak druhá hodnostárka po ministrovi spravodlivosti vezme úplatok a rozvracia justičný systém, nestane sa jej nič?

Právomoc verejného činiteľa a jej výkon v rozpore so zákonom zo zištných dôvodov sa spomína vyslovene iba v prípade trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona. Trest sa pohybuje v závislosti od okolností prípadu od dvoch rokov až do 20 rokov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Monika Jankovská

Komentáre

Teraz najčítanejšie