Denník N

Rehoľník Marek Vaňuš o zakázanom ovocí: Lepšie, než brať zakázané, je prijať ponúknuté

Marek Vaňuš. Foto - Tomáš Benedikovič
Marek Vaňuš. Foto – Tomáš Benedikovič

Marek Vaňuš vysvetľuje, čo nás majú naučiť príbehy o vyhnaní Adama a Evy z raja, o Kainovi a Ábelovi, o potope sveta, babylonskej veži aj Sodome a Gomore.

Rozhovor vyšiel v skrátenej verzii v augustovom čísle pouličného časopisu Nota bene.

Keď sme s kamarátom teológom debatovali, kde v Biblii sa najviac rieši zakázané ovocie, ukázalo sa, že je to kniha Genezis. Má 50 kapitol a venuje sa prvým fázam dejín ľudstva.

O počiatku ľudstva, teda o vzniku spoločnosti, hovorí prvých jedenásť kapitol z knihy Genezis. Sú v nich opísané jednotlivé príbehy, mnohí ich však chápu doslovne, teda že sa presne takto museli udiať v konkrétnych historických situáciách.

Je to však inak, ide o symbolické, obrazné príbehy, ktorých podstatou je výpoveď o tom, čo je podstatné v nás – ľuďoch. Napríklad meno Adam v hebrejčine znamená človek, čiže symbolicky reprezentuje každého z nás.

Jeden z príbehov je práve o Adamovi a Eve, ktorí spolu žili v rajskej záhrade, teda v Edene. V nej mali k dispozícii všetko potrebné vrátane množstva stromov, pričom od Boha dostali zákaz jesť z jedného konkrétneho stromu. Hovorí sa mu strom poznania alebo strom dobra a zla. 

Boh človeka vložil do rajskej záhrady. Keď si vezmeme koncepciu Východu, kde bol Eden situovaný, vieme, že je tam veľa pustatín. Pre Adama a Evu to bol vzhľadom na okolité pomery naozaj raj – tiekla tam voda, fungoval tam život.

Boh im povedal, že môžu jesť zo všetkých stromov, pridal len jediný zákaz – nejedzte zo stromu poznania. Prví dvaja ľudia na svete teda dostali jediný limit.

Dá sa to vnímať ako odkaz Boha človeku – môžeš veľa, ale nie všetko?

Presne tak. Tento príbeh hovorí o tom, že človek vlastne môže robiť veľa vecí, ale ak bude pahltný, nenásytný, ak nebude poznať hranice, v podstate tým skomplikuje až znemožní existenciu ostatným. Každý z nás predsa musí mať svoje hranice, za ktoré už nepôjde, lebo ublíži iným.

Ako ovocie stromu poznania sa často spomína jablko, to však celkom nesedí. 

Jablko je len symbol, v príbehu sa hovorí len o ovocí, ktoré Adam s Evou nesmú jesť. Strom poznania ako jabloň začali maľovať stredovekí maliari a uchytilo sa to. Mali totiž k dispozícii latinskú verziu Písma, a keď čítali o strome dobra a zla, vznikla pekná slovná hračka. Zlo aj jablko sa totiž po latinsky povie malum.

Ak tí dvaja to ovocie odtrhli a ochutnali, nerešpektovali Boží zákaz. V príbehu ich však na to naviedol had.

Aj v ňom je istá symbolika – ide o hada, ktorý rozpráva, čiže má v sebe niečo zvieracie aj ľudské. To sa dá pochopiť aj ako zviera v človeku, teda žiadostivosť, ktorá človeka neustále pokúša, aby spravil niečo, čo nesmie. Človek tak prestáva vidieť obrovský dar, ktorý dostal, teda celý raj, a zaujíma ho len jediná vec – tá zakázaná.

Faktom je, že had opakovane provokoval. Pýtal sa Adama a Evy, či naozaj nesmú jesť zo žiadneho stromu. Keď mu odpovedali, že nesmú iba z toho jediného, pokúšal ich tvrdením, že ten zákaz dostali, lebo Boh sa bojí, aby sa nestali takými ako on, že Boh má strach, aby sa im neotvorili oči. Nakoniec Eva to ovocie odtrhla. 

Dodnes sa mnohí zamýšľajú, prečo to urobila Eva a nie Adam. Vysvetľujú to tým, že Eva ten zákaz od Boha nemala priamo, že priamo ho dostal len Adam a ona ho od neho získala sprostredkovane. Tým mohla byť zraniteľnejšia. V každom prípade ovocie ochutnali obaja.

Keď sa tak stalo, obaja si zrazu uvedomili, že sú v raji nahí, a začali sa pred sebou hanbiť. Preto si vzali figové listy a opásali sa nimi. Nakoniec ich Boh vyhnal z raja, pričom preklial aj hada, keď mu povedal, že sa už navždy bude iba plaziť po bruchu a hltať prach sveta. Z toho vyplýva otázka, či ten had v raji nemal nohy.

Áno, viacerí si kladú otázky, ako ľstivý had v raji vyzeral, keďže plaziť sa mal začať až po zásahu Boha. Niektorí sa domnievajú, že to mohol byť chameleón alebo nejaký jašter, treba to však chápať iba ako symboliku, nie doslovne.

Podobne treba chápať aj to, že ten had rozprával. Ide o stelesnenie niečoho, čo je v samotnom človeku, teda pokušenia a žiadostivosti.

Ako si vysvetliť tú náhlu hanbu Adama a Evy z nahoty?

Niekto si to spája len so sexualitou, ale nahota v Biblii často znamená čosi iné – konkrétne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Nedeľná nekázeň

Rozhovory

Nekázeň, Slovensko

Teraz najčítanejšie