V čom sa lekárka Zuzana Pitoňáková mýli o rúškach

Lekárka Zuzana Pitoňáková z neštátnej klinky Medante v Bratislave poskytla televízii TA3 rozhovor, v ktorom hovorila o možných nežiaducich zdravotných následkoch nosenia rúšok a povedala, že zdravých nijako nechránia.

Podľa lekárky nás pred infekciami omnoho viac ako rúška chráni imunita, ktorú si vraj budujeme aj „radosťou zo života“. Pitoňáková uviedla, že nosenie rúšok je neprirodzené a z dlhodobého hľadiska škodlivé.

Vyjadrenia lekárky sa na dezinformačnom webe Hlavné správy stali okamžite hitom.

Čitatelia si jej vyjadrenia pochvaľujú a na Facebooku článok komentujú slovami „konečne rozumná reč“ alebo „múdra pani“. Uvádzajú, že rúška sú o „poslušnosti“, a píšu o „genocídnych politikoch“, ktorí chcú poškodiť zdravie občanov a najmä detí.

Má lekárka pravdu, a ak nie, v čom sa mýli?

Denník N si prezrel najnovšie vyjadrenia o rúškach od Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), amerického aj európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC a ECDC), o vyjadrenie požiadal aj Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) a zhodnotil štúdie o účinnosti rúšok.

Prvé vyjadrenie doktorky Pitoňákovej: „Rúška nemajú význam pri chránení zdravých, rúško má význam, pokiaľ som chorý. (…) Je bezpredmetné, aby človek, ktorý nemá respiračnú infekciu, nosil rúško, pretože ho nijako nechráni.“

Nový koronavírus sa v prevažnej miere šíri na kvapôčkach s priemerom viac ako 5 mikrometrov, ktoré infikovaný vylučuje pri hovorení, kýchaní alebo kašľaní.

Kvapôčky sú relatívne veľké a ťažké, takže prekonajú iba minimálnu vzdialenosť zhruba dvoch metrov a potom padajú k zemi. Hoci látkové rúško nedokáže zabrániť šíreniu samotného koronavírusu, pretože je asi tisíckrát menší ako medzery v látke, dokáže znížiť šírenie kvapôčok, ktoré môžu vírus obsahovať.

Podľa pre-printu (nerecenzovaná štúdia) z mája tohto roku od vedcov a vedkýň hlavne z Edinburskej univerzity znižuje nosenie rúška o 90 percent vzdialenosť, ktorú prekonajú čiastočky vylúčené pri dýchaní a kašľaní. „Ohromila ma účinnosť všetkých druhov rúšok, ktoré sme testovali,“ povedal v správe Edinburskej univerzity spoluautor pre-printu Ignazio Maria Viola.

„Bolo upokojujúce, že doma vyrobené rúška fungovali rovnako dobre ako chirurgické rúška, čo sa týka schopnosti zastaviť prúd vzduchu vychádzajúci z úst,“ dodala spoluautorka pre-printu Felicity Mehendalová z Edinburskej univerzity.

Odborníci však dodávajú, že treba dbať na správne nosenie rúška, ktoré má priliehať k tvári. V opačnom prípade hrozí, že sa kvapôčky s vírusom dostanú pri kýchaní či kašľaní von napríklad zboku.

Nikto netvrdí, že rúška sú stopercentne účinné, ale odborníci sa zhodujú, že nejaká ochrana je lepšia ako žiadna. Rúška predstavujú bariéru, ktorá znižuje šírenie vírusu do prostredia. Podľa štúdie z apríla tohto roku blokujú chirurgické rúška až 75 percent kvapôčok.

Aj pre zdravých?

Sú však rúška užitočné aj pre zdravých?

Problémom je, že značná časť nakazených šíri vírus bez toho, aby mali akékoľvek symptómy ochorenia, prípadne majú len veľmi mierne symptómy, takže si COVID-19 pomýlia s obyčajnou nádchou.

Preto odborníci a odborníčky radia, aby rúška nosilo čo najviac ľudí. Práve tak sa zníži šírenie vírusu od ľudí, ktorí si myslia, že sú zdraví, hoci v skutočnosti sú infikovaní, len o tom nevedia.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uznáva, že aj domáce rúška „môžu fungovať ako prekážka, ktorá bráni šíreniu vírusu od nositeľa na druhých“, a v oblastiach s vysokým výskytom nákazy alebo na miestach, kde nemožno dodržiavať minimálne metrový odstup, ako je napríklad hromadná doprava, „radí vládam, nech verejnosť podporujú v tom, aby používali látkové rúška“.

Ktoré rúška fungujú najlepšie? Výskum z Univerzity v Novom Južnom Walese v Sydney publikovaný v júli časopise Thorax. Zdroj – Univerzita v Novom Južnom Walese/YouTube

Na otázku, aký je účel nosenia rúšok, WHO odpovedá, že „cieľom je zabrániť tomu, aby človek s rúškom preniesol nákazu na iných (kontrola zdroja), alebo ochrana nosiča rúška proti infekcii (prevencia)“.

Aj WHO teda – v rozpore s názorom doktorky Pitoňákovej – konštatuje, že rúško môže fungovať ako ochrana pred infekciou.

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uvádza, že „COVID-19 môžu šíriť aj ľudia, ktorí nemajú žiadne symptómy, takže nevedia, že sú infikovaní, preto je pre každého dôležité, aby na verejnosti nosil rúško a dodržiaval fyzický odstup (bol aspoň dva metre od ostatných)“.

„Osobne si myslím, že rúška sú kľúčovou zložkou z nefarmakologických opatrení, ktoré máme na boj s COVID-19,“ cituje NPR epidemiológa Jeffreyho Shamana z Kolumbijskej univerzity.

Monica Gandhiová z Kalifornskej univerzity v San Franciscu je presvedčená, že rúška sú vhodné aj pre zdravých, pretože dokážu zablokovať aspoň časť kvapôčok, ktoré na nás vykašle či vydýcha infikovaný človek. „Čím viac vírusu dostanete do tela, tým vyššia je pravdepodobnosť, že budete chorý,“ povedala vedkyňa a dodala, že aj keď rúško nie je stopercentná ochrana, môže ísť o takú ochranu, ktorá zníži dávku vírusu natoľko, že ochorenie COVID-19 nebude mať ťažký priebeh, ale len mierny či asymptomatický.

Keď vo februári prepuklo ochorenie na lodi Diamond Princess, z tých, ktorí boli pozitívni, bolo 18 percent bez symptómov. Keď v marci vypuklo ochorenie aj na argentínskej lodi, asymptomatických bolo až 81 percent. V čom bol rozdiel? Podľa Gandhiovej v rúškach – na argentínskej lodi všetkým pasažierom okamžite rozdali chirurgické rúška a personál nosil respirátory N95.

Májová štúdia z BMJ Global Health ukázala, že čínske domácnosti, kde všetci v interiéri preventívne nosili rúška, znížili riziko prenosu nákazy o 79 percent.

Nosenie rúšok aj zdravými obhajuje aj český parazitológ a evolučný biológ Jaroslav Flegr z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity, ktorý na Facebooku napísal: „Dnes je už jasné, že rúška fungujú. (…) Výrazne prevažujú štúdie ukazujúce, že nosenie rúšok na koronavírusy zaberá. V prvom rade rúška pomáhajú proti šíreniu z orúškovaného nakazeného na ďalších nenakazených (a o to ide predovšetkým), pomerne dobre však chránia pred nákazou i samotného nositeľa rúška. A aj keby ho rúško neochránilo, výrazne znižuje množstvo vírusov, ktoré mu vniknú do tela, čím zvyšuje pravdepodobnosť, že u neho bude mať ochorenie miernejší priebeh.“

Štúdia, ktorá vyšla v júni v časopise Proceedings of the Royal Society A: Mathematical, Physical and Engineering Sciences, naznačuje, že „lockdowny“ nemusia stačiť, aby sme zastavili príchod druhej vlny koronavírusu, a že rúška – vrátane tých vyrábaných doma – môžu výrazným spôsobom znížiť šírenie vírusu, ak ich bude nosiť dostatočný počet osôb.

Vo všetkých prípadoch, ktoré sa modelovali, znížilo nosenie bežných rúšok reprodukčné číslo pod 1, ak ich nosila viac ako polovica populácie. Výhody nosenia rúšok zhrnuli autori štúdie do hesla: „Moje rúško chráni teba, tvoje rúško chráni mňa.“

Pitoňáková pre Denník N povedala, že infekciu môžu šíriť aj ľudia bez príznakov, podľa nej však treba zvažovať mieru rizika.

„Pýtam sa sama seba, či je to dôvod, aby sme robili také masívne opatrenia, ktorým chýba logika. Nie je lepšie cielene a zvýšene chrániť tú zraniteľnejšiu časť populácie, ako šíriť celospoločenský strach a zavádzať ľudí názorom, že zdravých chráni pred koronou rúško? Je to o zodpovednosti každého jedinca voči svojmu okoliu. Ak by skutočne v spoločnosti vládol názor, že keď sa necítim zdravotne v poriadku, nejdem medzi ľudí, izolujem sa a v prípade, že to možné nie je, idem medzi ľudí s rúškom, boli by sme v zelenom pásme koronasemafora. To vám garantujem.“

Podľa lekárky je pochopiteľné, že WHO či CDC odporúčajú nosenie rúšok, pretože ide o „najefektívnejšiu a najrýchlejšiu cestu, ako zabrániť masívnemu šíreniu akejkoľvek respiračnej nákazy“. Cesta k zodpovednosti je však omnoho dlhšia, dodala Pitoňáková.

Podľa úradu verejného zdravotníctva je tvárové rúško kľúčovou ochrannou pomôckou, ktorou zabraňujeme šíreniu nového koronavírusu do okolia. „Jeho nosenie má v súčasnosti význam u každého z nás, nielen u osôb s príznakmi respiračného ochorenia, kde rúško priamo zachytáva prúd kvapôčok. Vírus SARS-CoV-2 totiž prenáša aj osoba bez príznakov ochorenia, ktorá nemusí vedieť, že je jeho nosičom, no je tiež infekčná.“

Rúška a školy

Európske centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC) píše, že „použitie rúšok na stredných školách sa odporúča pre študentov aj dospelých“.

Ak je komunitné šírenie nového koronavírusu v krajine vysoké, odborníci sa obávajú, že školy môžu fungovať ako miesta, kde sa koronavírus rozšíri. Sem patrí aj najznámejší prípad tohto druhu – v štáte Georgia sa na konci júna konal letný tábor so 600 deťmi a personálom. Rúška nosil iba personál, deti však nie, a to ani vtedy, keď spoločne spievali a hrali sa. V chatkách, kde deti spali, sa nevetralo, pretože okná aj dvere boli uzavreté.

Na COVID-19 sa testovalo 344 účastníkov letného tábora a 260 testov (76 percent) bolo pozitívnych.

Tieto zistenia podľa autorov štúdie ukazujú, že „SARS-CoV-2 sa efektívne šíri aj v prostredí medzi mladými ľuďmi a následne sa dostáva medzi všetky vekové skupiny,“ napísali vedci v štúdii, ktorá prípad z Georgie opísala.

Aj tento výskum naznačuje, že nosenie rúšok – doplnené o ďalšie opatrenia, ako sú hygiena, vetranie či fyzické odstupy – môže plniť užitočnú úlohu v boji so šírením infekcie.

Ako to bude s rúškami na slovenských školách, na ktorých sa 2. septembra začal nový školský rok? Pre deti z materských škôl nie sú povinné a prváci až štvrtáci základných škôl ich nemusia nosiť v triedach. Všetci žiaci musia mať ochranu tváre na spoločných chodbách. Žiaci na druhom stupni, stredoškoláci a vysokoškoláci musia mať rúška prvé dva týždne školy aj v triedach.

Čo sa stane, keď uplynú dva týždne? „Uvidíme podľa situácie,“ povedala nedávno epidemiologička Alexandra Bražinová z UK v Bratislave a vysvetlila, prečo sa k opatreniam s rúškami pristúpilo: „Prvé dva týždne sú veľmi dôležité, lebo rúška sú efektívnou bariérou a dva týždne je maximálna inkubačná lehota. Deti sa vrátia z dovoleniek a rúška by mohli zabrániť šíreniu ochorenia, ak si ho so sebou donesú. Ak by všetci prvé dva týždne poctivo nosili rúška, veľmi by nám to pomohlo, aby sa ochorenie nerozbehlo.“

Šírenie vzduchom a vplyv na stigmatizáciu

Vedci predpokladajú, že nový koronavírus sa môže šíriť aj vzduchom (z angl. airborne), čiže na kvapôčkach menších ako 5 mikrometrov. Miniatúrne častice zotrvávajú vo vzduchu dlhšie a môžu doputovať na väčšie vzdialenosti ako ťažšie častice o veľkosti 5 mikrometrov a viac.

Ak je taký priestor uzavretý a nevetrá sa v ňom, je možné, že človek vdýchne miniatúrne častice s vírusom, ktoré okamžite nespadli k zemi po tom, čo ich chorý človek vydýchol.

Aj z tohto dôvodu odborníci zdôrazňujú, aby sa uzavreté priestory vetrali, nepúšťala sa v nich klíma a ľudia nosili rúška.

Nová štúdia, ktorá vyšla pred pár dňami v kvalitnom časopise PNAS, ukázala, že povinné nosenie rúšok vnímali ľudia ako spravodlivejšie. Výskum prebiehal v Nemecku a zapojili doň 7-tisíc ľudí. Podľa nich bolo povinné nosenie rúšok spojené aj s nižšou mierou stigmatizácie, keďže iných, ktorí museli nosiť rúško, považovali za rizikovú skupinu, ale nie za chorých.

Druhé vyjadrenie doktorky Pitoňákovej: „Pred infekciami sa chránime úplne inak ako nosením rúšok, hlavne zvýšenou hygienou rúk, (…) ale aj najzákladnejšími vecami, ktorými sa buduje imunita, a to je kvalitný spánok, dobrá strava a radosť zo života.“

Lekárka Pitoňáková pre Denník N vysvetlila, čo mala svojím vyjadrením na mysli: „Uvedený citát je reakciou na masívne pertraktovaný názor, že zdravého človeka chráni bežné rúško pred infekciou. No nechráni. Pred infekciou vás skutočne chráni až respirátor FFP3. Svojím názorom som chcela odkomunikovať, že pred infekciami nás nechráni samotné rúško, ale hlavne zvýšená hygiena a vlastná imunita, o ktorú sa máme zodpovedne starať.“

Odborníci všade na svete zdôrazňujú, že tri najdôležitejšie opatrenia v boji s novým koronavírusom sú rúška, hygiena a fyzický odstup. Na hygiene či na fyzickom odstupe záleží, no dôkazy naznačujú, že záleží aj na rúškach.

Samozrejme, že je lepšie mať imunitu v dobrom stave, no neplatí, že ochorieť na COVID-19 nemôžu aj mladí a zdraví ľudia s dobrou imunitou. „Radosť zo života“ nie je ochranou pred žiadnym ochorením, lebo chrípkou, COVID-19 či iným vírusovým ochorením sa môžu nakaziť aj tí, ktorí sa zo „života tešia“.

Virológ Boris Klempa v tejto súvislosti poznamenal: „Zdravý životný štýl a dobrý stav imunity môže hrať určitú úlohu. Nie je to však niečo, na čo sa dá spoľahnúť. Koronavírusu je to do istej miery jedno, takže ak budem jesť veľa zeleniny a cvičiť, neznamená to, že sa ma pandémia netýka. Jeden z kľúčových faktorov je množstvo vírusu pri prvotnej infekcii. Ak som vírusu masívne vystavený, ani zdravý životný štýl mi nepomôže. Imunita a zdravotná kondícia však môžu ovplyvniť závažnosť priebehu ochorenia. Na to však vplývajú aj ďalšie faktory, pričom niektorým stále vôbec nerozumieme.“

Vedec je vedúcim oddelenia ekológie vírusov na Virologickom ústave Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.

„Mnoho ľudí berie vitamín C, vitamín D, zinok, zelený čaj alebo echinaceu, aby podporili svoj imunitný systém. Hoci tieto doplnky stravy môžu ovplyvniť váš imunitný systém, výskum nepreukázal, že vám môžu zabrániť, aby ste ochoreli,“ píše prestížna Mayo Clinic v sekcii borenie mýtov o koronavíruse.

K významu hygieny a rúšok sa pre Denník N vyjadril aj úrad verejného zdravotníctva, keď konštatoval: „Umývanie a dezinfekcia rúk sú z pohľadu prevencie veľmi dôležité, pretože ochránia človeka pred zanesením vírusu rukami na sliznice oka alebo nosa. Nie je však možné udržiavať ruky neprestajne dokonale čisté a dotyky tváre sú často mimovoľné. Navyše v prípade, že stojíte v blízkosti človeka alebo tvárou v tvár inému človeku bez nasadeného rúška a on kýchne alebo zakašle, respektíve hlasnejšie rozpráva či skríkne, tak vám iba vydezinfikované ruky nepomôžu, pretože kvapôčky sa môžu dostať do dýchacích ciest priamo.“

Tretie vyjadrenie doktorky Pitoňákovej: „Pre naše telá nie je prirodzené nosiť rúška.“

Uvedené vyjadrenie je argumentačným faulom (odkaz na prirodzenosť, z angl. appeal to nature). Vyjadrenie navodzuje dojem, že existuje nejaký „nepoškvrnený“ prirodzený stav, ktorý rúška porušujú, preto sú zlé.

Lenže ako sa definuje, čo je prirodzené a neprirodzené? Je prirodzené vidieť bez okuliarov? Ak áno, potom sú okuliare zlé a ľudia by ich nemali nosiť – ak by sme sa držali lekárkinej logiky.

Nie je skôr účelom takýchto pomôcok, aby nám pomáhali? Ak vďaka okuliarom lepšie vidíme, je dobré, ak ich nosíme.

Podobne ak vedecká obec v tejto chvíli naznačuje, že rúška môžu znižovať šírenie nového koronavírusu, potom sa javí ako rozumné nosiť ich (bez ohľadu na súkromné názory, čo je a nie je prirodzené).

Štvrté vyjadrenie doktorky Pitoňákovej o senioroch: „Nosenie rúšok znižuje výmenu plynov, znižuje príjem kyslíka a spôsobuje, že sa im subjektívne ťažšie dýcha.“

Lekárka má úplnú pravdu, keď hovorí, že niektorí môžu mať pocit, že sa im ťažšie dýcha, keď majú na tvári rúško. Aj preto existujú na Slovensku výnimky z povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest napríklad pre osoby pri výkone športu (celý zoznam výnimiek je dostupný na stránke Korona.gov.sk).

Aj v zahraničí uznávajú, že nosenie rúšok nie je vhodné pre každého. Napríklad americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uvádza, že rúška by nemali nosiť: 1. deti mladšie ako dva roky, 2. každý, kto má problémy s dýchaním, 3. každý, kto je v bezvedomí alebo si rúško nedokáže odstrániť bez pomoci.

O nosení rúšok by sa podľa CDC mali so svojím lekárom poradiť aj ľudia s duševnými poruchami či nepočujúci, ktorým však v CDC radia, aby ako prvú možnosť zvážili použitie priehľadného rúška.

Problematické môže byť nosenie rúšok aj pre tých, ktorých v minulosti napadli a rúško si spájajú s páchateľom a s traumatickou udalosťou útoku.

Ak človek netrpí uvedenými či ďalšími problémami (celý zoznam výnimiek je dostupný na stránke Korona.gov.sk), je zdravý a rúško nosí správne, rúško nevedie k otrave CO₂ ani k nedostatku kyslíka, píše WHO.

Český parazitológ a evolučný biológ Flegr v tejto súvislosti na Facebooku poznamenal: „Iste, nosenie rúška je trochu nepohodlné. Ale je to najjednoduchší spôsob, ako sa môže bežný človek zapojiť do boja s koronavírusom a znížiť tak ekonomické i ľudské straty, ktoré so sebou (táto) epidémia nutne prináša.“

Dodajme, že lekárka Pioňáková v súvislosti s rúškami vo videu TA3 nikde nehovorí o „nedostatku kyslíka“, ale o „znižovaní príjmu kyslíka“.

Mýtus, že rúško spôsobuje hypoxiu, čiže nedostatok kyslíka v tele, overil v júli írsky lekár Maitiu O Tuathail. Hoci si na tvár navliekol až šesť chirurgických rúšok, údaje o saturácii krvi kyslíkom sa stále pohybovali na úrovni 98 až 99 percent, takže sa vôbec nezmenili a boli v normále.

„Tvárové rúško nespôsobuje vdychovanie vysokej koncentrácie oxidu uhličitého a nemá vplyv na zdravie osoby. Táto dezinformácia môže vzniknúť z pocitu nedostatku vzduchu spojeného s nezvykom nosenia tvárového rúška. Jednorazové i plátenné masky sú porézne, čo umožňuje normálne dýchacie funkcie,“ dodal úrad verejného zdravotníctva.

Getting asked

“Does wearing a face mask lower your oxygen levels” repeatedly by patients today!

Based on what they are reading on social media

*Face coverings / masks don’t reduce your oxygen levels!*

I managed to get six face masks on + it had no effect on my oxygen levels! pic.twitter.com/qNKYa8pejx

— Maitiu O Tuathail (@DrZeroCraic) July 14, 2020

Opak o negatívnom vplyve rúšok na funkciu pľúc a srdca vraj ukázala štúdia vedcov Lipskej univerzity, o ktorej dezinfoweb Infovojna napísal článok s názvom Rúška ohrozujú zdravie a zhoršujú kvalitu života.

K tomu treba dodať dve veci – po prvé, článok sa venoval respirátorom FFP2/N95, ktoré populácia bežne nenosí. Po druhé, časopis vydal spomínaný článok so sprievodným komentárom, ktorý pôvodný článok úplne spochybnil a vyčítal mu závažné metodologické nedostatky.

Autori komentára dokonca uviedli, že „neexistujú žiadne relevantné dôkazy na podporu názorov vyjadrených autormi (pôvodného článku)“, a dodali, že naďalej trvajú na „všeobecných odporúčaniach, ktoré nabádajú ľudí, aby na verejnosti nosili pokrývky tváre na zníženie šírenia COVID-19“.

Zdravotníci na sálach nosia rúška celé hodiny bez toho, aby to malo negatívny vplyv na ich zdravie.

Dodajme však, že sú aj ľudia, ktorým môžu rúška spôsobovať subjektívne ťažkosti. O ich používaní by sa preto mali poradiť s lekárom.

Piate vyjadrenie doktorky Pitoňákovej: „Mnoho zdravotných problémov súvisí s tým, že sa rúška nosia príliš často, či už sú to infekcie v dutine ústnej, herpesy, alebo infekcie v nosohltane.“

Uvedené zdravotné následky nespomínajú WHO ani americké CDC.

Svetová zdravotnícka organizácia a magazín Lancet síce uvádzajú, že ľudia, ktorí nosia rúška, sa môžu sťažovať na nepohodlie, na zhoršenú komunikáciu, na ťažšie dýchanie či na problémy s pokožkou na tvári, no o infekciách v dutine ústnej a nosohltane nehovoria.

Aj keby sa u ľudí uvedené problémy vyskytovali, nebol by to dôvod, prečo rúška nenosiť, ale skôr ide o dôvod na osvetu, ako ich nosiť správne, aby si napríklad ľudia špinavými rukami nesiahali na rúško, keď ho majú na tvári.

Mimochodom, výskum naznačuje, že nosenie rúška nie je nevyhnutne spojené s častejšími dotykmi tváre. „Niektorí mali pocit, že nosenie rúška spôsobí, že ľudia sa budú častejšie dotýkať tváre a budú menej dbať na iné opatrenie, ako je fyzický odstup alebo umývanie rúk. No my sme zistili opak,“ hovorí lekárka a vedkyňa Amy Priceová zo Stanfordu.

„Nosenie rúška ľuďom pripomína, aby boli stále obozretní. Keď máte rúško, tváre sa dotýkate menej.“

Lekárka Pitoňáková pre Denník N povedala, že jej stanovisko je odpoveďou na otázku redaktora TA3, „ako vníma“ riziká spojené s nosením rúšok. „Nejde teda o odborné stanovisko inštitúcie, ktorá má za sebou štúdie s iks dátami, ale o obyčajný názor obyčajného všeobecného lekára. O názor takpovediac ‚z ľudu‘, ktorý vychádza z vlastnej lekárskej praxe (ktorú som počas koronapandémie nemala zatvorenú ani jeden deň) a z rozhovorov s mojimi kolegami z praxe.“

Pitoňákovej stanovisko teda nevychádza z výskumu. Úrad verejného zdravotníctva SR k téme poznamenal, že prípadné nežiaduce účinky liekov a zdravotníckych pomôcok eviduje Štátny ústav pre kontrolu liečiv. „Tvárové masky sú porézne, čo umožňuje normálne dýchacie funkcie. Je dôležité poznamenať, že vo väčšine prípadov s výnimkou zdravotníckych pracovníkov široká verejnosť nenosí tvárové rúška dlhší čas, než je nutné v zmysle platných opatrení ÚVZ SR, čo znamená, že zhoršenie zdravotného stavu nosením rúšok u väčšiny populácie je nepravdepodobné. Ak by bol výskyt vyššie uvedených zdravotných komplikácií častý, boli by sme sa s tým stretávali aj u zdravotníkov, napríklad u chirurgov, ktorí roky svojej praxe denne nosia niekoľko hodín rúško,“ dodal ÚVZ SR.

Pripomeňme aj výskum, o ktorom Denník N v minulosti napísal:

V štúdii, ktorá vyšla v júli v časopise Thorax, vedci natáčali, ako chirurgické rúška a jedno- až trojvrstvové látkové rúška vyrobené z bavlnenej tkaniny zabraňujú šíreniu kvapôčok, keď účastníci experimentu hovorili, kýchali a kašľali.

Ukázalo sa, že aj látkové jednovrstvové rúško je lepšie ako nič. „V každom prípade dvojvrstvové látkové rúško dosiahlo oveľa lepšie výsledky pri znížení šírenia kvapôčok,“ uvádza štúdia, podľa ktorej malo úplne najlepšie výsledky chirurgické rúško.

Podľa autorov štúdie však nezáleží len na počte vrstiev rúška, ale aj na použitom materiáli či na dizajne, aby rúško sedelo na tvári. Pravidlo, že čím viac vrstiev, tým viac ochrany, však platí.

Pre-print z konca júna, ktorý vydal Leverhulme Centre for Demographic Science, sa pozrel na staršie štúdie o vplyve rúšok na šírenie ochorenia SARS a chrípkového vírusu A/H1N1.

Autori do analýzy zaradili päť štúdií z rokov 2003 až 2012 a vyšlo im, že „pri bavlnených rúškach je riziko infekcie o 54 percent nižšie v porovnaní s kontrolnou skupinou bez rúšok“. Papierové rúška znižovali takéto riziko o 39 percent.

O výrobe domácich rúšok písal Denník N v samostatnom článku.

Pred tým, než si rúško nasadíte, umyte si ruky. Pri nasadzovaní rúška sa nikdy nedotýkajte prednej strany, ale výhradne šnúrok, ktoré sa upevnia cez uši.

Počas používania sa nedotýkajte prednej časti rúška.

Rúško musí zakrývať nielen ústa, ale aj nos, pretože kvapôčky s vírusom možno vylučovať oboma otvormi.

Ak je rúško na jedno použitie, nepoužívajte ho opakovane. Vyhoďte ho do uzatvárateľného odpadkového koša, následne si ruky umyte mydlom a vodou.

Ak používate bavlnené rúška na opakované použitie, po návrate zvonku ich okamžite dajte do práčky. „Žiadny balkón, žiadna predizba,“ radil v minulosti chemik Peter Szolcsányi z STU.

Rúško môžete doplniť aj o rukavice a okuliare – vírus sa môže do tela dostať cez ľubovoľnú sliznicu.

Pri cvičení vonku sa nosenie rúška neodporúča, pretože znižuje schopnosť pohodlne dýchať. „Pot môže rúško rýchlejšie zvlhčiť, čo sťažuje dýchanie a podporuje rast mikroorganizmov,“ uvádza WHO.

Americký bežec Galen Rupp však ukázal, že istý čas sa dá bežať aj s ním. Atlét trpí astmou a má silnú alergiu na peľ. Počas pretekov v roku 2011 boli podmienky pre Ruppa také neznesiteľné, že mu tréner navrhol, aby bežal s chirurgickým rúškom na tvári.

Rupp s ním odbehol takmer polovicu z 10-kilometrovej trate a preteky vyhral časom 28 minút a 38 sekúnd. „Rúško mi pomohlo,“ povedal Rupp. „Viem, že to vyzerá zvláštne. Keď ho nosím, som v rozpakoch, aby som vám povedal pravdu. No ak mi pomôže, je to tá najdôležitejšia vec,“ cituje atléta Washington Post.