KoronavírusPríroda

Denník NVeľa prípadov, málo úmrtí. Prečo je druhá vlna koronavírusu v Európe zatiaľ iná ako tá prvá

Tomáš VasilkoTomáš Vasilko
Zdieľať
Európski lekári zatiaľ nie sú takí zavalení prípadmi a vyčerpaní, ako tento doktor na jar v talianskom meste Parma. Foto - tasr/ap
Európski lekári zatiaľ nie sú takí zavalení prípadmi a vyčerpaní, ako tento doktor na jar v talianskom meste Parma. Foto – tasr/ap

Správy z prvej vlny epidémie koronavírusu z niektorých európskych krajín šokovali svet. V Španielsku na vrchole na COVID-19 zomieralo denne 900 ľudí, mnohí zabudnutí v domovoch dôchodcov.

V talianskom Bergame nestíhali odvážať telá a krematóriá spaľovať obete.

V Európe sa posledné týždne denný počet pozitívne testovaných ľudí priblížil k jarným číslam. Celkovo v Európskej únii je teraz dohromady asi 20-tisíc nových pozitívnych prípadov denne, čo sú údaje ako v polovici apríla a nie veľmi ďaleko od marcového vrcholu (28-tisíc).

Španielsko napríklad už hlási denné rekordy. Tie majú aj krajiny, ktoré prvú vlnu zvládli lepšie (Slovensko, Česko, Grécko či Chorvátsko).

Napriek tomu sa počet mŕtvych zatiaľ ani len nepribližuje k jarným číslam. Španielsko hlási zhruba 30 obetí denne. V Madride sú lôžka určené pre pacientov s chorobou COVID-19 zaplnené na 13 percent. V Nemecku minulý týždeň prijali nemocnice len 275 nových pacientov s koronavírusom, menej ako týždeň predtým.

Na Slovensku bolo v stredu hospitalizovaných 73 pacientov s potvrdenou chorobou COVID-19, koncom apríla, keď sa začali zverejňovať dáta, to bolo 51.

V čom je teraz rozdiel a je vírus menej nebezpečný ako na jar?

Európska únia: potvrdené pozitívne prípady (denný priemer za 7 dní) a počet úmrtí (graf pod ním). 
Zdroj – Ourworldindata.org

Nakazených je v skutočnosti menej ako na jar

Dôvodov, prečo epidémia v Európe vyzerá teraz inak ako na jar, je viacero. Hoci sa potvrdené pozitívne prípady v mnohých krajinách približujú vrcholu z jari, v skutočnosti je na kontinente momentálne vírus zrejme oveľa menej rozšírený ako predtým.

Mnohé štáty oveľa viac testujú ako počas prvej vlny. „Nedáva zmysel porovnávať tieto čísla s číslami z marca, pretože situácia je úplne odlišná, pokiaľ ide o testovanie,“ napísala pre The Conversation francúzska epidemiologička Dominique Costagliola.

Slovensko je výnimka, keďže počet testov sa viac-menej drží v jarných číslach. V počte testov za posledný týždeň na počet obyvateľov momentálne patríme k tým najhorším, z EÚ je na tom horšie iba Maďarsko a porovnateľné sú niektoré iné štáty (Česko, Slovinsko, Chorvátsko).

Vývoj testovania na tisíc obyvateľov v niektorých štátoch a celkovo počet testov na tisíc obyvateľov, priemer za posledný týždeň. Zdroj – Ourworldindata.org

Na jar mnohé krajiny (Španielsko, Taliansko, Británia) testovali prevažne iba prípady, ktoré im skončili v nemocnici, nebol priestor ani kapacity na testovanie ostatných. Znamená to, že mnohých pacientov bez príznakov či len s miernymi symptómami nezachytili.

Teraz je to inak. Napríklad kým v júni urobili týždenne Nemci 400-tisíc testov, teraz je to viac ako dvojnásobok.

Skryté prípady

Množstvo skrytých prípadov v populácii naznačuje percento pozitívnych testov z celkového množstva otestovaných. Na jar to v najviac zasiahnutých európskych krajinách bolo vyše 20 percent, čo znamená, že vírus bol v populácii rozšírený.

Teraz mnohé krajiny majú mieru pozitívnych testov medzi jedným až 3 percentami. Výnimkou je Španielsko, aj v tejto vlne najviac zasiahnutá krajina, kde sa to blíži k desiatim percentám.

Na Slovensku miera pozitívnych prípadov v porovnaní s celkovým počtom testov rastie, momentálne je to 2,7 percenta. Ide o priemer za posledný týždeň podľa stránky Ourworldindata.org, ktorá vychádza z dát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb.

Také vysoké číslo sme mali len v začiatkoch, keď sme poriadne netestovali. Na druhú stranu nelíši sa to od Rakúska, Slovinska či Maďarska.

Percento pozitívnych testov z celkového počtu nakazených v Poľsku, Česku a na Slovensku, priemer za posledných 7 dní. Zdroj – ourworldindata.org

V Česku tento ukazovateľ narástol na 4,4 percenta. Ešte horšie je to v Chorvátsku, kde je miera potvrdených prípadov vyše 10 percent, čo naznačuje, že vírus je tu oveľa viac prítomný, ako ukazujú oficiálne údaje.

Podiel pozitívnych prípadov za posledný týždeň. Čím je číslo nižšie, tým lepšie.
Zdroj – Ourworldindata.org

Nakazení sú hlavne mladí

Druhý dôležitý faktor je ten, že momentálne sa infikujú najmä mladí ľudia, ktorí častejšie cestovali do zahraničia, chodili do barov či na diskotéky, kde sa mohli nakaziť. Mnohí starší ľudia, najmä v krajinách, ktoré hlásili veľa obetí, sú stále opatrní a chránia sa.

V Taliansku je priemerný vek pozitívnych prípadov 31 rokov, v marci to bolo viac ako 60. V Nemecku tvoria mladší ako 30 rokov tvoria polovicu nových prípadov, na jar to bolo 20 percent.

Všeobecne sú starší ľudia najzraniteľnejší voči vírusu. Podľa najnovšieho článku v magazíne Nature, z tisíc infikovaných do 50 rokov takmer nik nezomrie. U päťdesiatnikov a mladších šesťdesiatnikov podľahne chorobe päť z tisíc nakazených. U ľudí nad 75 rokov je to 116 obetí z tisícky.

Viaceré štáty hlásili, že polovica obetí jarnej vlny boli starí ľudia v domovoch dôchodcov. Na druhej strane ani u mladých ľudí nie sú úplne výnimočné ťažšie prípady, ktoré končia v nemocnici. Takisto existuje skupina pacientov (nie je úplne jasné, aká je veľká), ktorí sa z COVID-19 liečia mesiace.

Pozor na Floridu

Epidemiológovia sa obávajú, že vek nakazených môže časom stúpať, ako sa bude šíriť vírus, a dostane sa aj k zraniteľnejším skupinám. Ako príklad sa udáva americká Florida.

Tu zaznamenali výrazný nárast prípadov v júni a podobne ako teraz v Európe, ani v tomto americkom štáte sa to hneď neprejavilo nárastom úmrtí. Veľká väčšina nakazených boli mladí ľudia.

V júli a auguste sa však ich podiel zmenšoval a znovu začali pribúdať aj prípady starších pacientov. Zároveň začali rásť úmrtia. Chvíľu pritom trvá (niekedy týždne), kým vážne chorý človek chorobe podľahne.

Vývoj potvrdených prípadov, hospitalizácií a úmrtí na Floride od júna. Zdroj – covidtracking.com

„Ich prípady nezostali iba pri mladých ľuďoch. Ako to bude v Európe? Pravdepodobne tiež nezostanú,“ napísala na Twitter Emma Hodcroftová, molekulárna epidemiologička vo Švajčiarsku, ktorá sa podieľa na skúmaní genómu.

„Hneď, keď číslo infekcií narastie medzi staršími ľuďmi, hospitalizácie a počet úmrtí pravdepodobne narastie znova,“ píše aj nemecký Inštitút Roberta Kocha.

Vieme lepšie reagovať

Aj tak však na Floride bolo menej obetí ako v New Yorku v apríli a v máji. Ďalší z dôvodov, prečo obetí nie je toľko, je ten, že na rozdiel od prvej vlny lekári vedia lepšie reagovať a zachrániť ťažké stavy.

Aj keď na chorobu stále nie je liek, zistilo sa, že niektoré látky môžu výrazne pomôcť. Lekári v Británii pre Financial Times povedali, že najväčší rozdiel robí lacný kortikoid dexametazón, ktorý sa podáva aj na Slovensku, podobne ako experimentálny liek remdesivir.

Takisto lekári poznajú rôzne triky, ako pomôcť pacientom. Napríklad pomáha dať ich ležať na brucho. Pre denník Los Angeles Times miestni doktori povedali, že nedávajú na ventiláciu každého, kto má problémy s dýchaním, pretože to spôsobuje ďalšie komplikácie. Takisto vedia, že nový koronavírus môže spôsobovať krvné zrazeniny, ktoré môžu viesť k infarktom či mŕtviciam.

Špekulatívne: vplyv leta, mutácia vírusu

Potom sú tu hypotézy, ktoré sa ešte nepotvrdili, no mohli by sčasti vysvetľovať, prečo je teraz menej hospitalizovaných a obetí ako na jar. Jedna z nich je tá, že v Európe je leto. Ľudia sú všeobecne v lete zdravší, na čo má istý vplyv aj vitamín D, ktorý môže pomáhať telu brániť sa vírusu.

Takisto, ako napísal Financial Times, sa špekuluje, že v lete sa ľudia infikujú menším množstvom vírusu, keďže sa často nachádzajú v exteriéri, prípadne dodržiavajú sociálny odstup a nosia rúška. Čím väčšie množstvo vírusu v tele, tým môže byť stav pacienta ťažší.

Posledná vec, ktorá tiež nie je dokázaná, no mnohí v ňu dúfajú, je tvrdenie, že vírus zmutoval a stal sa menej nebezpečným.

Všeobecne sa tvrdí, že vírusy sa časom menia smerom k menej smrteľnejšej forme. Ich „cieľom“ nie je zabiť človeka, ale šíriť sa na ďalšieho pacienta. Mnohí odborníci však hovoria, že tento vývoj trvá dlhšie.

Je však možné, že by v Európe bola teraz miernejšia verzia nového koronavírusu?

Molekulárny biológ Tomáš Szemes z Univerzity Komenského, ktorý skúma genómy vírusu na Slovensku, upozorňuje na nedávny výskum, ktorý vyšiel v magazíne The Lancet. Vedci podľa neho objavili v Singapure nový kmeň SARS-CoV-2, ktorý nesie pomerne veľkú mutáciu (382 nukleotidovú deléciu) a spája sa s miernejším priebehom choroby.

„Tomuto kmeňu v genóme chýba jeden celý gén (ORF 8) a časť druhého (ORF 7b). Vedci zistili, že pacienti infikovaní týmto kmeňom nemali problém s nedostatočným okysličením a nepotrebovali žiadny dýchanie podporujúci prístroj,“ povedal Szemes.

Podľa neho však zatiaľ nie sú dôkazy, že by tento variant vírusu bol prítomný v Európe. Prítomnosť tohto kmeňa nenaznačujú ani analyzované izoláty v najväčšej genomickej databáze Gisaid, v ktorej je v súčasnosti už viac ako 90-tisíc genómov SARS-CoV-2.

„Nevidíme žiaden dôkaz, že vírus sa zmenil a je menej vážny, čo by vysvetľovalo menej hospitalizácií a úmrtí,“ napísala na Twitteri Emma Hodcroftová, ktorá sa podieľa na genetickej analýze vírusov vo Švajčiarsku.

K mutácii vírusu došlo ešte v začiatkoch. Nový koronavírus, ktorý sa šírili v Európe v marci a apríli, bol iný ako ten v januári v Číne. Táto mutácia však bola prítomná už na jar, keď krajiny hlásili tisícky mŕtvych.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].