Tajnostkár Glváč neukáže zmluvu na lietadlá, ktorá je v Česku verejná

Kontrakt na nákup transportných lietadiel CASA pre českú armádu ponúka podrobné čítanie. Záujemca sa z neho môže napríklad dozvedieť, akú záruku si štát dohodol, akú maržu si stanovil dodávateľ alebo za akých podmienok je možné kontrakt ukončiť.

V tejto zmluve si dnes môže listovať ktokoľvek, pretože české ministerstvo obrany bolo ochotné ju zverejniť.

Podobný nákup v októbri uzavrelo aj slovenské ministerstvo obrany. Minister Martin Glváč nechal podpísať zákazku na dve transportné lietadlá Spartan za 99 miliónov eur.

Obsah tohto kontraktu sa však stal prísne stráženým vojenským tajomstvom.

Glváčovo ministerstvo odmietlo všetky žiadosti o jeho sprístupnenie podané podľa takzvaného infozákona. „Toto rozhodnutie je konečné,“ uvádza sa v odpovedi podpísanej ministrom Glváčom.

Miesto zmluvy pár viet

Dôvod? Pasáže zmlúv, ktoré štát uzavrel s talianskym výrobcom Alenia Aermacchi, sú vraj obchodným tajomstvom. „Informácie označila spoločnosť Alenia za obchodné tajomstvo, na ktoré sa neviaže povinnosť na zverejnenie,“ zdôvodnilo ministerstvo.

K nákupu bolo ochotné napísať iba pár viet. Tie stručne opisujú jednotlivé zmluvy na obstaranie samotných lietadiel, zabezpečenie servisu a výcviku posádok.

Z nich je možné vydedukovať len toľko, že nákup sa „nafúkol“ o päť miliónov eur. Glváč totiž pôvodne tvrdil, že lietadlá budú stáť 94 miliónov. Súčet jednotlivých zmlúv však presahuje sumu 99 miliónov eur.

Prečo došlo k zdraženiu, už zostáva „obchodným tajomstvom“.

Záujmy firmy prevažujú

O sprístupnenie kontraktu oficiálne požiadal analytik strany Sieť Martin Dubéci. Ministerstvo nevyhovelo nielen jeho žiadosti, ale odmietlo aj takzvaný rozklad tohto rozhodnutia.

„Ocitli sme sa v situácii, keď úzka skupina ľudí uzavrie zmluvy za takmer 100 miliónov z verejných peňazí a nepustí nikoho, aby do nich nahliadol,“ hovorí Dubéci.

Zverejnenie zmlúv mohlo podľa Dubéciho dať odpovede na niekoľko otázok. „Predovšetkým by ten kontrakt mohli preskúmať odborníci mimo ministerstva obrany. Vďaka tomu by sa dalo zhodnotiť, či je suma, ktorú štát platí, primeraná,“ dodáva Dubéci.

Nad postupom Glváčovho úradu krútia hlavou i niektorí právnici. „Ministerstvo sa nemôže len tak pasívne riadiť želaním firmy, ktorá zmluvu označí za obchodné tajomstvo. Musí objektívne preukázať, že utajenie prevažuje nad ústavným právom verejnosti na informácie,“ hovorí advokát Vladimír Pirošík, spolupracovník mimovládnej organizácie Transparency International.

Podľa neho pritom môžu byť obchodným tajomstvom len pasáže, ktoré by opisovali nejaké unikátne know-how firmy – nie však zmluvy ako celok. „Obchodným tajomstvom nemôže byť informácia týkajúca sa používania verejných peňazí,“ vysvetľuje Pirošík.

Dohra pred súdom

Prečo ministerstvo dalo prednosť záujmu firmy na utajení kontraktu, nie je jasné. A záhadou zostáva aj to, v čom sa slovenský kontrakt na lietadlá líši od toho českého, ktorý je dávno vecou verejnou.

Denník N požiadal o vysvetlenie ministerstvo obrany. Odpoveď bola stručná. „Nemôžeme podporovať zneužívanie poskytovaných údajov na účelové podporovanie alebo, naopak, účelové očierňovanie ministerstva obrany cez vaše články,“ odpísali zástupcovia ministerstva.

Je však pravdepodobné, že Glváčovo ministerstvo bude musieť svoj postup dodatočne ešte obhájiť.

Dubéci totiž hovorí, že využije možnosť, ktorú zákon ponúka, a dá rozhodnutie preskúmať súdmi. „Žalobu podáme v najbližších týždňoch,“ vraví.

Šanca, že súdy ministrovi nariadia, aby zmluvu nakoniec ukázal, by pritom nemusela byť zanedbateľná. „Domnievam sa, že ak sa takáto žaloba podá, súd skonštatuje, že rozhodnutie ministerstva bolo nezákonné,“ hovorí advokát Pirošík.