Denník N

Nikto nevie, ako to dopadne v Bielorusku. Jedno je však isté – skončila sa éra podceňovania žien

Bieloruská opozičná kandidátka Sviatlana Cichanovská výsledky neuznala. Podľa nezávislých exit pollov vyhrala ona. Foto - TASR/AP
Bieloruská opozičná kandidátka Sviatlana Cichanovská výsledky neuznala. Podľa nezávislých exit pollov vyhrala ona. Foto – TASR/AP

Lukašenko zrejme ani len nesníval, že by mu žena mohla robiť veľké problémy. 

Bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko, ktorý práve prežíva zápas o to, či zotrvá pri moci alebo skončí v lepšom prípade v exile v nejakej spriatelenej krajine, v horšom pred súdom za zločiny svojho režimu, vraj veľmi ťažko znáša, že za jeho momentálne rozpoloženie je zodpovedná žena.

A ako typický mizogýn musí zúriť, keď vidí, ako bieloruské ženy rôzneho veku už takmer mesiac stoja v prvých radoch protestov, lemujú ulice oblečené v bielom, smejú sa mu do očí a kričia, že už ho majú dosť. Ako dlhoročný politik, ktorého pri moci drží aj propaganda, musí veľmi dobre rozumieť aj tomu, čo s ľuďmi na celom svete robia zábery žien podávajúcich kvety ozbrojeným policajtom. Dobre vie aj to, že hoci aj odoberie akreditácie zahraničným médiám, vždy sa nájdu cestičky, ako takéto obrázky dostať von.

Lukašenko sa nikdy netajil presvedčením, že ženy do politiky nepatria, a vysvetľoval to dokonca ústavou. „Naša ústava nie je pre ženy. Naša spoločnosť nie je dosť vyspelá, aby zvolila ženu. Z ústavy totiž vyplýva, že prezident má v rukách veľa moci,“ vysvetľoval občanom a občiankam.

A potom stačilo pár týždňov a z učiteľky angličtiny a v súčasnosti ženy v domácnosti Sviatlany Cichanovskej sa stala jeho výrazná súperka v prezidentských voľbách a nedá sa vylúčiť, že aj jeho premožiteľka. Reálne výsledky volieb nepoznáme, boli také zmanipulované, že ich odmietli uznať Európska únia, USA a mnohé iné krajiny. Hovorilo sa však o prepisovaní výsledkov v Lukašenkov prospech, zastrašovaní členov volebných komisií a mnohých ďalších závažných porušeniach celého procesu.

Podcenil ju

Lukašenko zrejme ani len nesníval, že Cichanovská by mu mohla robiť veľké problémy.  Pre neho bola „Sveťa“, čo by mala radšej sedieť doma a variť deťom večeru, ako jej neraz verejne odporúčal. Podľa bieloruskej novinárky Anny Barabanovej bol tiež presvedčený, že muži prosto nebudú za žiadnych okolností voliť ženu.

Oveľa viac sa bál toho, čo by mu mohol spôsobiť Cichanovskej manžel, a tak ho radšej s inými opozičnými postavami nechal zavrieť do basy pár mesiacov pred voľbami.

Spoliehal sa tiež na to, že uspeje so svojimi praktikami zastrašovania opozície a osobitne žien. Mesiac pred voľbami Amnesty International vo svojej správe varovala práve pred metódami Lukašenkovho režimu namierenými voči ženám.

Spomínala vyhrážky znásilnením, hrozby odoberania detí do starostlivosti štáty pod falošnou zámienkou, že sú zanedbávané, neprimerane vysoké poriadkové pokuty za účasť na protestoch či ponižovanie žien tým, že im po zadržaní pre politické aktivity v celách odopierajú základné hygienické a menštruačné produkty. „To všetko sú mimoriadne znepokojujúce metódy, bezpochyby poháňané mizogýniou podporovanou štátom,“ vyhlásila riaditeľka AI pre východnú Európu a Strednú Áziu Marie Struthersová.

Napriek tomu, že bieloruský režim sa napokon k týmto metódam skutočne aj uchýlil, množstvo ľudí sa už prestalo báť a odmietlo sa nechať ďalej zastrašovať.

Podcenenie Cichanovskej a nálad v bieloruskej spoločnosti ukázali, aký odtrhnutý od reality je Lukašenko. New York Times upozornil, že hoci to vyzerá tak, že Cichanovská, ale aj ďalšie výrazné tváre odporu ako Maryja Kalesnikavová či Veronika Cepkalová, sa zjavili z ničoho nič, nie je to celkom tak.

Bielorusky a Bielorusi majú Lukašenka a jeho metód už plné zuby. Akcelerátorom odporu sa stala aj pandémia COVID-19. Hoci Lukašenko, podobne ako mnohí autoritárski lídri, sa z nej vysmieval, zľahčoval ju a na prevenciu odporúčal vodku a jazdu na traktore, zdravotnícky personál, ktorý tvoria predovšetkým ženy (v Bielorusku majú aj viac lekárok ako lekárov), videl na vlastné oči skutočný stav. Práve lekárky boli jednou z prvých profesných skupín, čo sa pridali k stále neutíchajúcim povolebným protestom.

Čo bude

Nikto nevie garantovať, že zhromaždenia v uliciach budú stačiť na to, aby Lukašenko odstúpil a aby Bielorusky a Bielorusi dostali šancu slobodne rozhodnúť o svojej budúcnosti. Diktátor neavizuje, že by sa chystal na odchod, ešte stále má podporu v silových zložkách, ktoré rozháňajú ľudí na protestoch, zatýkajú ich, väznia, mučia a podľa niektorých zdrojov aj znásilňujú.

Politologička Tatiana Kulakievich, ktorá sa na univerzite v Tampe venuje východnej Európe a Rusku, hovorí, že Lukašenko urobil dve výrazné strategické chyby: nechal vyhlásiť, že vo voľbách ho zvolilo 80 percent ľudí, čo bolo už aj pre občanov nezaujímajúcich sa o politiku nereálne vysoké číslo, ak berieme do úvahy nespokojnosť s ekonomickou situáciou aj nezvládnutú pandémiu, ale aj popularitu Cichanovskej.

A druhou chybou je podľa nej neprimerané použitie násilia na protestoch, čo je v silnom kontraste s počínaním takzvaných žien v bielom, ktoré demonštrujú pokojne, disciplinovane, spievajú alebo rozdávajú kvety.

Či tieto chyby budú stačiť na jeho pád, nie je zrejmé. Nedá sa vylúčiť ani scenár, že Lukašenko ráta s postupnou únavou protestujúcich, s tým, že väčšina lídrov a líderiek opozície je vo väzení alebo v exile (Cichanovská je v Litve). S blížiacou sa jeseňou s chladnejším počasím sa môže zmenšovať ochota stáť vonku, Lukašenko možno naozaj pristúpi k vyhadzovaniu štrajkujúcich robotníkov z práce, veď nerobme si ilúzie, necháva mlátiť ľudí na uliciach ako žito. Stále sa tiež nedá vylúčiť ruská „bratská pomoc“.

Hoci Bielorusku sa dá želať len cesta slobody, prosperity a budúcnosti v demokracii s rešpektom k ľudským právam, ak sa to nepodarí už v tomto kole, neznamená to, že bolo márne. Ukázalo minimálne jednu vec, na ktorej sa bude dať stavať – bieloruské ženy nie sú napriek rozšírenej predstave o pasívnych „ženuškách“ pod jarmom patriarchátu ani slabé, ani neschopné, ani vystrašené.

S tým bude musieť rátať aj Lukašenko, aj ktokoľvek, kto príde po ňom. Lukašenko sa ešte môže udržať pri moci, môže ešte ubližovať a ponižovať svoje občianky a občanov. Nič to však nezmení na tom, že jeho pád odpálili ženy. Pre mizogýna nemôže byť väčšieho poníženia.

Alexandr Lukašenko

Protesty v Bielorusku

Komentáre

Teraz najčítanejšie