Zsuzsová a Kočner medzi kukláčmi, aj zdrvení rodičia obetí. Hlavnú cenu Slovak Press Photo má Tomáš Benedikovič za sériu Proces

Tie tváre aj fotky už možno poznáte, ale keď sú čiernobiele, fungujú inak ako na spravodajských stranách novín. Všetky vznikli na rovnakom mieste – v priestoroch Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, kde stále prebieha proces v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Rozsudok mal byť vyhlásený v auguste, predsedníčka senátu však na poslednú chvíľu posunula termín na 3. septembra.

Najsledovanejší súdny proces u nás ešte nie je uzavretý, ale už sa premietol aj do súťaže Slovak Press Photo, ktorá dnes vyhlásila držiteľa Grand Prix. Stal sa ním náš kolega – fotoreportér Denníka N Tomáš Benedikovič. Získal ju za sériu s názvom Proces.

“Videli sme aj niekoľko silných záberov v súvislosti s Covidom, ale pri rozhodovaní najviac zavážil vplyv tohto procesu na celú spoločnosť. Cenu sme udelili za kvalitu fotiek aj za to, že predstavujú v duchu zásad žurnalizmu obe strany – dobro aj zlo. Autor nakomponoval sériu, ktorá je silná vizuálne aj obsahovo. Bolo nám pomerne rýchlo jasné, že sa stane víťazom hlavnej ceny,“ povedala predsedníčka poroty, ruská fotografka a dokumentaristka Olga Kravets.

„Špeciálne sa nám páčilo, ako neskrýval fakt, že na tom procese nefotografoval sám. Médiá urobil súčasťou procesu a z jeho záberov vidíte, že novinárom sa tam pracovalo ťažko nielen preto, lebo išlo o prípad vraždy ich kolegu. Ja som z Ruska, z krajiny, kde sa zabíjanie slobodných hlasov stalo normou a verím, že v tomto prípade je veľká nádej na spravodlivosť.“

Čakal, než si všetci sadnú

V roku 2018 dostal hlavnú cenu Slovak Press Photo za záber plného bratislavského námestia, kde na záver protestov Za slušné Slovensko ľudia spievali hymnu so svietiacimi mobilmi. Do jedného záberu dostal výnimočnosť atmosféry aj celkové posolstvo zhromaždení. Vlaňajšiu prvú cenu v kategórii Aktualita mu porota udelila za portrét zhrbeného Kočnera ukrývajúceho sa pred médiami v policajnom aute. A spoločný motív týchto fotografií zostal zachovaný aj tento rok.

„Stále je to o Janovej smrti, ktorá pohla celou krajinou. Prežívam všetky udalosti ako novinár, aj ako občan. Som veľmi zvedavý, kedy a aký rozsudok v tomto procese nakoniec padne,“ vraví Tomáš Benedikovič.

Na súd do Pezinka začal chodiť od prvého pojednávania, ktoré bolo v januári. To prebiehalo za mimoriadne veľkého záujmu slovenských aj zahraničných médií a fotografi mali veľmi obmedzené možnosti.

„Obvykle, keď je pri fotení tlačenica, je možné premiestniť sa na iné miesto. Tu nám nedali veľa možností, kde sa postaviť. Ja sa nerád strkám a nemal som prioritu byť prvý pri dverách, počkal som si, kým sa kolegovia fotografi usadia, a potom sa snažil niečo vymyslieť.“

Na momentky sa dalo striehnuť počas prestávok, no tie časom senát zakázal fotiť a fotografi mohli robiť už iba zábery z eskortovania obvinených do súdnej siene v sprievode kukláčov. Neskôr ešte prišla korona, a tak základ série, ktorú Tomáš Benedikovič poslal do súťaže Slovak Press Photo, tvoria zábery z prvej fázy pojednávania.

Čiernobielo aj vo farbe

Radenie deviatich fotografií nie je náhodné. „Chcel som zachytiť všetky spravodajské roviny – sú tam obvinení, ich advokáti, rodičia zavraždených aj médiá. Začína sa to Zsuzsovou, čo je podľa mňa najvýraznejšia fotografia. Z výrazu tváre vidno, čo je to za človeka. A na záver celej série som sa rozhodol dať bývalého novinára Petra Tótha,“ hovorí Tomáš Benedikovič.

Medzi hlavné postavy sa dostal aj Jaroslav Haščák, ktorého súd predvolal ako svedka. Finančný magnát je úplne malý v pravej hornej časti záberu a väčšinu kompozície tvoria objektívy fotografov, ktoré na neho mieria.

Na rozdiel od bežných spravodajských fotografií je kolekcia týchto deviatich záberov čiernobiela. „Aj keď to môže pôsobiť ako lacný trik, mne išlo o zjednotenie série. Všetko bolo fotené pri umelom svetle neóniek, pri prevode z farby to prestalo byť rušivé a dá sa viac sústrediť na postavy,“ vysvetľuje autor.

Hoci už v minulosti získal niekoľko cien Slovak Press Photo, z rozhodnutia poroty je prekvapený a považuje za šťastie, že získal Grand Prix, pretože za posledný rok sa udialo veľmi veľa silných vecí. Okrem série Proces do súťaže ešte poslal samostatný portrét Mariana Kočnera do kategórie Aktualita, ktorú fotoreportéri považujú tiež za hlavnú.

„Aj to je fotka zo súdu, ale ešte zo zmenkového. Kočner sedí medzi kukláčmi, ale nechal som to vo farbe, lebo tak mi to viac sedí.“

Jeho zábery väčšinou spoznáte, pretože má svoj rukopis. Tvrdí, že vždy sa snaží pri fotení vymyslieť a nájsť niečo zaujímavé, no hlavnou jeho zásadou je práca s realitou, ktorú nijakým spôsobom neinscenuje, iba zaznamenáva. Väčšinou robí portréty k rozhovorom a ilustračné fotky k článkom, ale najzaujímavejšie sú pre neho reportáže.

Ďalšie tohtoročné ceny súťaže Slovak Press Photo budú vyhlásené 1. októbra v Primaciálnom paláci v Bratislave a ocenené práce budú opäť vystavené v Dome umenia (Kunsthalle).