Denník N

Učiteľka z Veľkých Levár o začiatku školského roka: Nikto od žiakov nečaká, že budú v rúšku recitovať básničku

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Kľúčové bude, ako budeme rozprávať o rúškach my, učitelia, upozorňuje učiteľka Rebecca Murray.

Prvé školské dni by sme mali začať pozitívne a netlačiť na pílu, tvrdí mladá učiteľka Rebecca Murray, ktorá je triednou učiteľkou ôsmakom na základnej škole vo Veľkých Levároch a učí predovšetkým angličtinu. „Aby sme nenabehli na prvé hodiny s tým, že toto všetko máme zameškané a musíme všetko rýchlo, rýchlo dobiehať, otvoríme si rýchlo zošity a píšeme si poznámky. O tom prvé týždne podľa mňa nemajú byť.“

Ako sa ako učiteľka cítite pred začiatkom školského roka? 

U mňa je to zmes nervozity a zároveň sa na decká veľmi teším. Boli sme doma od marca a polroka nám chýbal prirodzený vzťah, ktorý sa vytvorí medzi učiteľkou a žiakmi. Som triedna učiteľka ôsmej triedy. Je to pre mňa veľká neznáma aj v tom, že mi vlastne do triedy prídu už polodospelí 13 a 14-roční ľudia. Verím tomu, že aj oni sa cez leto veľmi zmenili. Aj ja si pamätám, aké to bolo iné, keď sme vhupli do tínedžerského veku.

Uvedomujem si však aj to, že budeme mať tento rok oveľa väčšiu zodpovednosť, pretože budeme musieť intenzívne pracovať na zmenšovaní rozdielov medzi deťmi, zisťovať, ako sme na tom s vedomosťami a čo nám chýba. Ďalšou úlohou bude opätovne nastaviť kultúru v triede.

Takže tento rok vás čaká veľa práce? 

Kritickejší bude skôr začiatok roka. Budeme zisťovať, ako na tom sme vedomostne a pracovať na vytvorení pozitívnej klímy v triede. Okrem toho nás čakajú aj iné aktivity – predovšetkým pripraviť sa na to, že sa prípadne opäť zatvorí škola. Na to sa musíme pripraviť aj s deťmi, ale aj ako učiteľský kolektív. Nie je to vec, ktorú si natrénujeme počas jednej triednickej hodiny, ale budeme na nej pracovať niekoľko dní. Aby sme vedeli zo dňa na deň prepnúť na efektívne vyučovanie na diaľku, ak bude treba.

Kedy ste naposledy videli svojich žiakov? 

Do školy sme chodili posledný júnový týždeň, vtedy som ich videla naposledy. A teraz na konci prázdnin ma boli v škole pozrieť moje dve žiačky.

Prečo prišli? 

Dala som im vedieť, že posledný prázdninový týždeň budem v Levároch, ak by si niekto chcel prísť pokecať. Pomohli mi s niečím v triede a zároveň mi dali menší update, čo sa medzi deťmi práve teraz deje a čo je nové v obci.

Čo ste zistili? 

Nálada medzi nimi je rôzna. Sú deti, ktoré sa tešia do školy a dokonca aj deti, ktoré v minulosti nechodili s obľubou do školy, už pocítili, že škola im chýba. Niektoré deti sa tešia, niektoré majú strach. Niektorí žiaci sa totiž zapájali do dištančného vzdelávania veľmi nepravidelne alebo len minimálne, pričom to niekedy nebolo ich zavinením alebo ich rozhodnutím. Verím, že pre takéto deti môže byť náročné vrátiť sa do školského prostredia, stretnúť učiteľov, s ktorými nekomunikovali. Budem sa snažiť na začiatku roka pracovať aj na tom, aby sa deti v škole cítili bezpečne, fajn a spolu sa do toho postupne dostaneme.

Foto N – Vladimír Šimíček

Na konci roka ste medzi deťmi robili dotazník. Ako to vyzeralo? 

Pýtala som sa ich napríklad, čo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie