Denník N

Výbušniny nie sú len skaza a odtrhnuté prsty. Vidieť riadenú demoláciu je silným zážitkom aj pre odborníka

Ilustračná fotografia. Na snímke demolácia starej budovy Kabla v Bratislave. Zdroj - TASR/Pavel Neubauer
Ilustračná fotografia. Na snímke demolácia starej budovy Kabla v Bratislave. Zdroj – TASR/Pavel Neubauer

Explodovať môže aj škrob, práškový cukor či kakao.

Autor je anorganický chemik a univerzitný profesor v odbore anorganické technológie a materiály na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Pri zábavnej pyrotechnike si zvyčajne predstavujeme „len“ odtrhnuté prsty, pri klasických výbušninách je to často veľká skaza či smrť.

Keď sa o výbušných látkach hovorí na verejnosti, väčšinou ide o obrovské nešťastia – ako to bolo napríklad pri nedávnom výbuchu dusičnanu amónneho v bejrútskom prístave či pri výbuchu vojenského skladu v Novákoch v roku 2007, pri ktorom zahynulo osem ľudí.

Výbušné látky však majú aj svoje mierové využitie. Riadená deštrukcia budov, odstreľovanie hornín pri budovaní ciest či ťažba nerastných surovín sú len zlomkom toho, čo by sme bez mohutnej tlakovej vlny nevedeli urobiť. V prípade dusičnanu amónneho je to najmä hnojenie poľnohospodárskej pôdy.

Ako vytvoriť tlakovú vlnu?

Tlaková vlna je výsledkom veľmi rýchlej zmeny tuhej látky na niekoľko plynov. Zvyčajne sú to dusík, oxid uhličitý, vodné pary a kyslík. Za normálnych okolností úplne bežné plyny získavajú silu tým, že pri takejto premene narastie ich objem – často až 10-tisícnásobne.

Hustota každého plynu je v priemere tisícnásobkom hustoty výbušnín. Počas explózie však zároveň vzniká

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda, Technológie

Teraz najčítanejšie